Integrácia alebo čo do čoho integrovať

Ešte donedávna som bol odporcom myšlienky integrácie útvarov „prevádzkových technológií“ (OT – Operational Technologies, ICS – Industrial Control Systems) a útvarov informačných technológií (IT). Ako ortodoxný klasický technik ICS a „automatizér“ som sa nevedel zmieriť s výrazom Industrial IT. Dôvody boli jednoduché a všeobecne známe, OT a IT žili každé svojím vlastným životom s rozdielnymi požiadavkami na dostupnosť, funkcie, bezpečnosť, spoľahlivosť, s rozdielnym prístupom k prevádzke a údržbe, mali zvyčajne rozdielne postavenie vo firmách atď. Skrátka integráciu OT a IT a jej dôsledky som pokladal za potenciálnu katastrofu pre firmu. IT občas mali (a majú) ambície integrovať do seba OT a OT sa len bránili a stále čosi len vysvetľovali.

S nástupom kampane Industry 4.0 a pri následných akademických debatách, o čo v nej vlastne ide a najmä čo to v praxi pre konkrétne firmy znamená, ako jedna z logických úvah sa mi vrátila myšlienka integrácie OT a IT. Tak ako si Industry 4.0 vysvetľujem a čo by to v praxi prinieslo, je integrácia vlastne nutnosť. Lenže nie ako integrácia OT do IT, ale naopak IT do OT. Takáto úvaha, samozrejme, platí najmä pre spoločnosti, kde OT má svoj značný význam.

Automatizácia (čiže ICS, OT, Industry 3) pre mňa o. i. znamenala v minulosti reťazec: zber dát, operátor s jeho osobným vyhodnotením dát a vykonanie akčného zásahu operátorom. Postupne ako sa zvyšovala úroveň automatizácie technológií, ICS zvládali čoraz viac automatizačných algoritmov, samostatného rozhodovania a automatických výstupov na akčné členy v technológiách. Zvládali tiež čoraz zložitejšie a rozsiahlejšie technológie. Nutným, ale nepostačujúcim predpokladom Industry 4.0 vo firme je podľa mňa ukončená Industry 3, najlepšie s plnou automatizáciou celej, akokoľvek rozsiahlej fabriky.

V diskusiách o hľadaní zmyslu Industry 4.0 pri aplikáciách IT, nejako súvisiacich s OT, som si uvedomil, že IT sa správajú tak ako kedysi OT. Tieto IT aplikácie v súčasnosti zbierajú dáta, aj to nie vždy automaticky, nad aplikáciou sedí „operátor“, inými slovami referent, úradník, ekonóm, technológ, manažér alebo špecialista, ten vizuálne spracuje dáta, prebehnú mu v hlave algoritmy, rozhodne sa a niečo urobí. A tak ako pred x rokmi reagovali operátori technológií na myšlienku, že raz ich nebude treba a ich vysoko sofistikovanú prácu nahradí stroj, podobne teraz reagujú operátori (čiže používatelia) IT aplikácií. Firmy sú väčšinou zatiaľ vo fáze dátového prepájania systémov (zbierania informácií, dát); u nás napr. trvá táto fáza už 20 rokov. Všetci chcú dáta, a tak všetko komunikuje so všetkým, ale stále nie dosť. Prepojené systémy OT a IT sa stali pre mňa len ďalším nutným a nepostačujúcim predpokladom zavedenia Industry 4.0.

Častými reakciami na požiadavku priameho zapojenia IT aplikácií do procesov riadenia technológií (robenia niečoho alebo aj toho istého, čo teraz, ale bez operátora) alebo automatizovaného kontaktu externého prostredia s interným firemným prostredím (bez operátora) o. i. sú, že IT tak neboli doteraz stavané a nezvládnu to. Ja si myslím, že väčšina firemných IT aplikácií a ich tvorcov na to stavaná teraz naozaj nie je, ale zvládnu to. Zvládnuté aplikácie v tomto zmysle už predsa existujú. A keď to zvládol svet ICS a OT... Skrátka ďalší nutný predpoklad.

Pri hľadaní praktických riešení v súvislosti s Industry 4.0 som dospel k názoru, že je práve čas prehodnotiť integráciu OT a IT vo firmách nie len z pohľadu kariérnych ambícií a následne hľadaných zdôvodnení, ale prioritne z racionálnych dôvodov, čo by taká integrácia mala priniesť. Treba dať svetu OT priestor na integráciu firemných IT s cieľom vnášania ducha automatizácie ICS do IT. Inak Industry 4.0 nebude fungovať a ostane ešte dlho iba v diskusnej rovine.