Zástupca z ČVUT v Prahe v rámci svojej prezentácie hovorili o praktických problémoch riadenia malých kotlov na biomasu a spomínal skúsenosť svojho tímu, keď boli odhodlaní vyriešiť jeden z týchto problémov pomocou PID regulátorov. Zástupca firmy vyrábajúcej kotly sa tomu „pousmial“ a odporučil, aby tieto „teórie“ skúšali radšej na modeloch v škole. Nakoniec pristúpil na to, aby svoje postupy odskúšali na jednom z modelov kotlov, ktoré daná firma vyrába a ktoré mali k dispozícii aj na pracovisku v škole. Avšak ani po niekoľko týždňovom ladení študenti žiadaný výsledok nedosiahli  a museli dať čiastočne za pravdu výrobcovi – tentoraz bola teória s praxou nekompatibilná.

Niežeby sa to pomocou PID regulátora nedalo vyriešiť, ale študenti nemali dostatok praktických skúseností a know-how k tomu potrebných. Aj toto bol jeden z príkladov poukazujúcich na chýbajúce prepojenie teoretických vedomostí s reálnymi úlohami praxe. V rámci svojho vystúpenia som mal možnosť informovať účastníkov aj o aktivitách nášho vydavateľstva, pričom som spomenul aj participáciu na celonárodnom projekte „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“. Je to jedna z najnovších aktivít na vyriešenie vyššie spomínaných problémov týkajúcich sa aktívnej väzby škôl na výrobné podniky. Napriek tomu, že projekt je už v behu od leta minulého roku, zástupcovia niektorých slovenských fakúlt o ňom ešte nevedeli. Žeby zlá propagácia? Neviem, ale problém bude asi v inom.

Podstatné je, aby takýchto aktivít pribúdalo a všetci kompetentní a zodpovední za rozvoj školstva a toľko proklamovanej vedomostnej spoločnosti (t. j. štát aj súkromný sektor) čo najskôr pochopili, že len aktívne spojenie škôl, priemyslu a firiem môže pomôcť Slovensku vychovávať vzdelanú a technicky zdatnú generáciu odborníkov. To pomôže pri zlepšovaní konkurencieschopnosti našej krajiny a zlepší vyhliadky aj pri získavaní zahraničných investícií  a tvorbe nových pracovných miest.

Prvé lastovičky sú už na svete – okrem už spomínaného celonárodného projektu sú  v hre aj ďalšie aktivity – projekt s pracovným názvom 3+2 (kedy by študent trávil 3 dni na univerzite a 2 dni priamo vo výrobnom podniku) či projekt duálneho vzdelávania (vytvorenie konkrétneho študijného programu pre konkrétne firmy, ako to už funguje v spolupráci s Volkswagen v Bratislave či onedlho s PSA Peugeot Citroën v Trnave). Súbežne s tým bude ale potrebné zlepšiť celkový marketing technických profesií – jasne prezentovať objednávku komerčného sektora a priemyslu po technických profesiách a dať na známosť, že nielen právnici  a lekári či mobilní operátori si môžu zarobiť slušné peniaze, ale aj automatizéri, programátori, vývojári technických zariadení či projektanti silno a slaboprúdových systémov.