Analýza trhu - Priemysel 4.0
Praktický sprievodca priemyselnou robotikou

Poznatky z revízií elektrických inštalácií z pohľadu súdneho znalca (3)

Postrehy z vykonávaných školení o elektrických zariadeniach a ich vplyv na prácu z pohľadu súdneho znalca na Slovensku.

Školenie – pre niekoho zbytočné strácanie času, pre iného zdroj nových informácií, pre niekoho biznis. Školenie treba chápať ako povinné, ktoré nám prikazuje nejaký predpis, alebo iné, ktoré by malo rozširovať vedomosti a znalosti školených. Školiteľ by mal byť v danej oblasti fundovaný a jeho prednes by mal byť jasný, zrozumiteľný a na patričnej odbornej úrovni. V ďalšom texte sa zameriam na elektrotechnikov. Ako je to so školeniami, seminármi, prezentáciami, kurzmi, mítingmi a pod.? Ktoré sú povinné a ktoré nie?

Osoba, ktorá prichádza do styku s elektrickým zariadením, by mala byť minimálne poučená o elektrických zariadeniach a informovaná o nebezpečenstvách, ktoré môžu vyplývať z nesprávnej manipulácie s nimi. Nepoučená osoba je laikom. Laik by sa v súčasnosti v žiadnej organizácii, spoločnosti či vo firme nemal nachádzať. Každý zamestnanec by mal absolvovať školenie zamerané na získanie odbornej spôsobilosti podľa vyhl. MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z. a získať tak odbornú spôsobilosť na činnosť na technickom zariadení elektrickom podľa § 20 – poučená osoba. Poučená osoba je fyzická osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá môže obsluhovať technické zariadenie elektrické alebo na ňom vykonávať prácu v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, ak bola v rozsahu vykonávanej činnosti preukázateľne oboznámená o činnosti na tomto technickom zariadení elektrickom a o postupe pri zabezpečovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. Poučená osoba je prakticky každý, počnúc riaditeľom a končiac upratovačkou či vrátnikom.

Takéto poučenie môže vykonať fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa § 21 (elektrotechnik), § 22 (samostatný elektrotechnik), § 23 (elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky) alebo § 24 (revízny technik). Vo výnimočných prípadoch to môže vykonať aj poučená osoba (§ 20), napríklad bezpečnostný technik, ktorý bol poverený prevádzkovateľom. Často sa zamieňa školenie o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike (§ 20) so vstupným školením o bezpečnosti práce pre novoprijatých zamestnancov, ktoré vykonáva bezpečnostný technik. Ide však o úplne odlišné predmetné školenie.

Aká je prax na Slovensku? Školenie na získanie odbornej spôsobilosti na technickom zariadení elektrickom sa vôbec nevykonáva alebo sa síce vykonáva, ale len na papieri. Existuje celý rad externých bezpečnostných technikov, ktorí majú uzavreté desiatky dohôd z firmami, ktorým zabezpečujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane školení. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by si títo podnikatelia – školitelia aj plnili svoje záväzky a vykonávali svoju prácu zodpovedne. Aj keď papierovo je všetko v najlepšom poriadku, zamestnanci neboli celé roky školení, nepoznajú základné zásady bezpečnosti pri práci, robia nebezpečné zásahy do elektrického zariadenia, používajú nebezpečné postupy apod. A to často z nevedomosti. Potom je už len krôčik k úrazu, havárii či inej nebezpečnej udalosti. Kompetentní by sa mali nad týmto zamyslieť. Alebo sa čaká, až sa objavia nejaké udalosti? Treba si uvedomiť, že prevencia je vždy lacnejšia ako odstraňovanie vniknutých následkov.

Veľmi dôležitá pri takomto školení je voľba obsahu školenia. Všeobecné zásady sú jasné, ale treba vedieť, koho a čo školiť. Predsa nebude rovnaké školenie napríklad pre administratívne pracovníčky a robotníkov na stavbe. Každý prichádza pri svojej činnosti do kontaktu s inými elektrickými zariadeniami. Podľa toho treba zamerať prednášku a cielene postupovať. Podľa vyhl. č. 508/2009 Z. z. pri poučení treba klásť dôraz len na správny postup pri zabezpečovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. Akosi sa z toho vytratilo zacvičenie v poskytovaní kardiopulmonálnej resuscitácie. Kde boli lekári, keď sa tvorila vyhláška? Každému je predsa jasné, že ak do piatich minút neposkytneme adekvátnu prvú pomoc a nezabezpečíme mozgovým bunkám okysličenú krv, tak odumrú. Rýchla záchranná služba to do piatich minút nemusí vždy stihnúť.

Čo sa týka elektrotechnikov, teda fyzické osoby, ktoré majú ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské elektrotechnické vzdelanie, potrebujú na vykonávanie činnosti na vyhradených technických zariadeniach elektrických platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti v zmysle § 15 vyhl. 508/2009 Z. z. Ide o § 21, § 22 a § 23. Túto povinnosť ukladá v § 16 zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. Osvedčenie vydáva osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie alebo oprávnená právnická osoba, ktorá má platné oprávnenie, po predchádzajúcom predpísanom (cca trojdňovom) školení a po overení vedomostí žiadateľa. Podobný postup je pri zvyšovaní stupňa odbornej spôsobilosti a zmene rozsahu odbornej spôsobilosti. Vyšší stupeň je podmienený získaním požadovanej praxe v činnosti na elektrických zariadeniach podľa prílohy č. 11 vyhl. č. 508/2009 Z. z.

Podmienkou uchádzania sa o získanie odbornej spôsobilosti v elektrotechnike je príslušné elektrotechnické vzdelanie. Aby neboli pochybnosti, vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 559/2008 Z. z. uvádza pod súborom 26 všetky možné odbory vzdelania, ktoré možno zaradiť pod elektrotechniku. Výnimky zo vzdelania sa v súčasnosti prakticky už nepovoľujú.

Zákon č. 124 v § 16 ods. 4 zaviedol pri fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie, povinnosť každých päť rokov absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie alebo u oprávnenej právnickej osoby. Tu treba podotknúť, že ak elektrotechnici s vydaným osvedčením (podľa vyhl. č. 718/1996 Z. z., vyhl. 74/2002 Z. z. a vyhl. 508/2009 Z. z.) neabsolvovali aktualizačnú odbornú prípravu do piatich rokov od vyznačeného dátumu ostatnej aktualizačnej odbornej prípravy, ich osvedčenie stratilo platnosť (§ 39 ods.5). Musia teda absolvovať nové školenie podľa vyhl. 508/2009 Z. z. a vykonať znovu úspešné overenie odborných vedomostí, za čo získajú príslušné osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Aktualizačná odborná príprava neumožňuje zvýšenie odbornej spôsobilosti ani zmenu rozsahu mimo vydaného pôvodného osvedčenia, ale len potvrdenie jestvujúceho osvedčenia na ďalších päť rokov.

Ďalšou dôležitou povinnosťou elektrotechnikov je okrem odbornej spôsobilosti, pravidelne každých päť rokov aktualizovanej, zdravotná spôsobilosť na prácu podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. V zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. sa zdravotná spôsobilosť posudzuje na základe preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci (vzor takéhoto posudku je uvedený v prílohe č. 3c zákona č. 355/2007 Z. z.). Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. je fyzická osoba, ktorá má osvedčenie elektrotechnika § 21, samostatného elektrotechnika § 22, elektrotechnika na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky § 23 a revízneho technika § 24, povinná podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ktorou sa posudzuje jej zdravotná spôsobilosť na vykonávanie tejto činnosti, do piatich rokov odo dňa:

a) vydania osvedčenia inšpekciou práce,

b) vykonania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Pokiaľ sa fyzická osoba do piatich rokov nepodrobila lekárskej preventívnej prehliadke, stráca platnosť vydaného osvedčenia (§ 21 až § 24). Lekárske prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú v súlade s vestníkom MZ SR zo dňa 29. 1. 2014, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 2. 2014.

V praxi sa pomerne často stáva, že elektrotechnici (§ 21, § 22, § 23, ako aj revízny technik (§ 24)) zabudli z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, dlhodobého pobytu v cudzine, dlhotrvajúcej choroby a pod. absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu. V takomto prípade musia absolvovať nové školenie a nové overenie vedomostí u osoby vykonávajúcej výchovnú a vzdelávaciu činnosť, v prípade revíznych technikov overenie vedomostí u oprávnenej právnickej osoby. Ak uchádzač o revízneho technika (§ 24) nemá úplné elektrotechnické vzdelanie, teda s maturitou, tak už nemôže absolvovať takúto skúšku – podľa predchádzajúcich predpisov sa na výkon revízneho technika maturita nepožadovala. Podobné je to aj s lekárskou preventívnou prehliadkou vo vzťahu k práci, ktorú vykonáva, pokiaľ nemá vykonanú prehliadku o zdravotnej spôsobilosti viac ako päť rokov (stačí aj jeden deň po splatnosti), stáva sa jeho osvedčenie o odbornej spôsobilosti už neplatné.

Aktualizačná odborná príprava slúži len na potvrdenie ďalšej platnosti osvedčenia (na druhej strane originálu osvedčenia), teda pri jej absolvovaní si nemožno zvýšiť odbornú spôsobilosť (príslušný §) alebo rozsah odbornej spôsobilosti (elektrické zariadenia s nebezpečenstvom výbuchu či elektrické zariadenia na vysoké napätie). Mnohí elektrotechnici to nevedia a dožadujú sa pri aktualizačnej odbornej príprave takýchto úkonov.

Ako je to s tými ostatnými školeniami, seminármi a pod.?

Seminárov, školení, odborných mítingov, aktívov a prezentácií sa na Slovensku organizuje viacero. Robia to slovenské i zahraničné firmy a spoločnosti. Ich cieľom je oboznámiť účastníkov s najnovšími poznatkami, výrobkami, technickými a právnymi predpismi, normami a pod. Ide v podstate o nepovinné, ale veľmi dôležité podujatia na získanie nových informácií a poznatkov v danej oblasti.

Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov známy medzi verejnosťou ako Zákonník práce v časti ochrana práce predpisuje systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov a organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Z tohto vyplývajú povinnosti pre zamestnávateľa v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a s tým cieľom vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Začína sa to základnou kvalifikáciou, zaškolením zamestnanca pri vstupe do pracovného pomeru, kde ho zamestnávateľ zaškolí v oblasti základných bezpečnostných predpisov, zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na svojom pracovisku a vydá o tom písomné potvrdenie. Podobne pri prechode zamestnanca na nové pracovisko alebo na nový druh alebo spôsob práce je zamestnávateľ povinný pri rekvalifikácii svojho zamestnanca preukázateľne oboznámiť s príslušnými požadovanými predpismi. Takéto školenie vykonáva obyčajne bezpečnostný technik alebo akreditovaný bezpečnostný technik, prípadne poverený pracovník zamestnávateľa.

Ustanovenia § 153 a následne Zákonníka práce ukladajú zamestnávateľovi vytvárať podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne svojich zamestnancov. Pritom zákon vychádza z predpokladu, že je vecou a povinnosťou zamestnanca starať sa o svoj odborný rast. Zamestnávateľ má vytvoriť možnosti, aby sa zamestnanec neustále vzdelával. Zamestnanec je teda povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie, preto je zamestnávateľ oprávnený uložiť zamestnancovi ako povinnosť zúčastňovať sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si svoju kvalifikáciu. Účasť na takomto vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Na školení, seminári, prezentácii účastník získa obyčajne osvedčenie, v ktorom je v záhlaví uvedené, že menovaný sa oboznámil s predpismi o bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, ktoré dopĺňajú jeho kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon práce v zmysle zákonníka práce, alebo že ide o kvalifikačný seminár vzdelávania podľa noriem ISO 9000 na riadenie a zabezpečenie akosti v rozsahu technických predpisov a nových noriem pre elektrické zariadenia.

Odborná úroveň býva na takýchto podujatiach často rôzna. Stáva sa aj to, že organizátor školenia či seminára uvedie v pozvánke zvučné mená prednášateľov a prednášku zabezpečujú iné, menej odborne zdatné alebo fundované osoby. Je však demokracia, dnes má každý možnosť zvoliť si, čo uzná za vhodné.

Keďže v poslednom období dochádza k značným zmenám v technických predpisoch a normách, objavuje sa nová terminológia a nové postupy a prístupy k riešeniu, je nepísaným pravidlom, že minimálne jedenkrát do roka by mal zamestnávateľ organizovať pre svojich pracovníkov odborné školenie, kde im zabezpečí odborné vysvetlenie nových predpisov a technických noriem z danej problematiky. Zúčastňovanie sa na odborných podujatiach patrí k základným predpokladom úspešného pôsobenia danej firmy alebo spoločnosti na trhu.

V súvislosti s tým nemôžem nespomenúť neduh súčasnej doby, že výber zákazky je zameraný na najnižšiu ponúkanú cenu. Spoločnosť, ktorá sa nezúčastňuje na pravidelných školeniach a odborných podujatiach a nevlastní prakticky žiadne technické predpisy a normy a odbornú literatúru, bude mať určite ponuku lacnejšiu ako spoločnosť, ktorá má tieto podujatia pravidelne náležite zabezpečované. Prakticky úplne sa vytratili referencie pri ponuke spoločnosti, ktorá sa uchádza o danú zákazku, či, kde a kedy podobné činnosti realizovala. Pritom skontrolovať sa to dá pomerne ľahko, no napriek tomu sa siaha po nezmyselných výberových konaniach, kde sú dopredu dohodnutí víťazi, rastie korupcia a pod. Uvádzam jeden z mnohých príkladov. Na montáž elektrickej inštalácie a bleskozvodu 79 novostavieb rodinných domov v jednom meste bolo vyhlásené výberové konanie, na ktorom sa zúčastnilo cca 25 spoločností a firiem. Vyhrala to spoločnosť, ktorá ponúkla najlacnejšie riešenie, pričom pracovníci tejto spoločnosti skladali počítače. Nikdy nevykonávali žiadnu elektrickú inštaláciu v rodinných domoch a bytoch ani montáž bleskozvodného zariadenia. Môžete si domyslieť, ako to dopadlo po realizácii. Niečo strašné!

Alebo sa pýtam, ako môže vyhrať súťaž na štátnu zákazku firma, ktorá je „jednochlapová“, teda nemá žiadnych pracovníkov? Ide pritom o obrovské peniaze. Takáto firma, ktorá vyhrala výberovú súťaž, si objedná práce vo viacerých firmách, ktorým však nezaplatí. Je toto vôbec na Slovensku možné? Odpoveď je áno. Príkladov je viac ako dosť. Spoločnosti a firmy si hľadajú elektrikárov – živnostníkov, ktorých si najímajú, pretože sú lacní, hoci ich vedomosti v elektrotechnike sú nedostatočné a povrchné. Takíto elektrikári však nemusia mať a často ani nemajú predpísané školenia. Keď sa bavíte s takýmto človekom, bez problémov vám povie, že ako hlavný ochranný prvok inštaluje do rozvádzača rodinného domu prúdový štvorpólový chránič s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom 30 mA a jeho argumenty sú také, že zatiaľ mu to nikto nevyčítal.

Takíto „majstri“ nemajú problém osadiť hlavný domový (RD) alebo bytový rozvádzač (RB) do komory, pričom pred ním je regál so zaváraninami, takže sa dvierka ani nedajú otvoriť, alebo ho umiestnia na schodisko, prípadne do garáže, do ktorej vedie len vstupná brána ovládaná elektricky. Po mojej otázke, ako sa dostanem k hlavnému ističu v takomto rozvádzači, zostane majster chvíľu ticho a potom odpovie, že zatiaľ sa mu nestalo, aby to niekomu prekážalo. Že takíto majstri robia firmám, ktoré si ich najali, hanbu, nikomu nevadí, hlavne, že tečú peniažky do ich vrecka. Majme sa však pred nimi na pozore.