Výpočet orbít, vývoj nových materiálov, optiky, z dnešného pohľadu primitívnych počítačov, termodynamických vzťahov, chémie paliva, automatizovanej regulácie, automatov určite bolo výsledkom množstva nápadov, tvorivosti, entuziazmu, riadených experimentov a vedeckých objavov. Avšak keby každý tento objav nebol daný do celku, nikdy by sa nezrodil SATURN V, ani APOLLO 11, ani pristávací modul na Mesiaci. Skonštruovanie SATURNU V bola podľa tézy spomínaných slovutných slovenských vedcov iba obyčajná inžinierska práca.
Nevytvárame u nás umelé dehonestovanie inžinierskej práce? Ako keby inžinierska práca nebola mnohokrát tvorivejšia, potrebnejšia pre ľudí ako zlátanina slov či čarbaníc tzv. umelcov či „investigatívne“ táranie občana hrdo sa nazývajúceho žurnalistom. Nie som proti humanitným vedám ani základnému výskumu, nie som proti kultúre ani slobodnej žurnalistike. Som proti nadraďovaniu sa jednej profesie nad druhú. Som proti elitárstvu a misionárstvu pár vyvolených. Ľudská civilizácia je výslednicou cieľavedomého správania. Bez inžinierskej práce by nebolo inovácií. Bez inovácií by nebolo pokroku. Platí: „Veda robí z peňazí znalosti! Inovácie robia zo znalostí peniaze!“ To by si mali aj slovutní vedci uvedomiť, keď plačú, že nemajú peniaze.
Pri tej spomínanej debate o nižšom stupni úrovne práce, za akú považujú inžiniersku činnosť, som si uvedomil, prečo má Slovensko takú nízku inovačnú výkonnosť. Nie je to tým, že znalosti zo slovenskej vedy nie sú schopné generovať peniaze prostredníctvom inovácií. Je to aj tým, že dehonestujeme inžiniersku prácu. Tá je minimálne taká dôležitá ako produktívna veda. Bez inžinierskej práce by nebol človek na Mesiaci. Na Mesiac sa dostalo ľudstvo ako výsledok pyramídy znalostí ľudskej civilizácie. Nie len pár vedcov. Peniaze, ktoré na tú cestu boli potrebné, dal štát, ktorý bol a patrí medzi inovačných vodcov.
