Celodenná konferencia sa konala v historickej budove Národnej rady v centre slovenskej metropoly za účasti mnohých významných osobností domácej a zahraničnej politickej, priemyselnej, podnikateľskej a akademickej scény. Popri spomínanom ministrovi hospodárstva to boli okrem iných Lucy Neville-Rolfe, ministerka duševného vlastníctva a štátna podtajomníčka pre oddelenie obchodu, inovácií a vzdelávania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Eduard Muřický, námestník ministra priemyslu a obchodu Českej republiky, Harald Mahrer, štátny tajomník Spolkového ministerstva pre vedu, výskum a ekonómiu Rakúska, John Higgins, prezident Fóra strategickej politiky a generálny riaditeľ pre Digital Europe, Liam Benham, vice-prezident IBM Europe, Tomas Hedenborg, prezident Európskej asociácie strojárskeho priemyslu, Henning Banthien, generálny tajomník Platformy Priemysel 4.0, Mário Lelovský, prezident IT Asociácie Slovenska, Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov Slovenska, Peter Magvaši, člen dozornej rady CEIT Group Žilina, Vladimír Slezák, výkonný riaditeľ Siemens Slovakia, Juraj Sinay, prezident Zväzu automobilového priemyslu, Štefan Rosina, prezident skupiny Matador a Branislav Sitár, profesor a výskumník pôsobiaci v CERN v Ženeve.
„Snahou štátnej stratégie k Priemyslu 4.0 je presadzovať jeho koncepciu v slovenskom priemysle. Je to jediný spôsob, ako môže byť Slovensko konkurencieschopné v európskom a globálnom meradle. Vzorom pre ostatných by na Slovensku mohol byť automobilový priemysel, ktorý už teraz uplatňuje mnohé elementy Priemyslu 4.0. Ide o to, aby sme tieto elementy dokázali rozšíriť na väčší počet aktérov na slovenskom trhu.
Pri tvorbe našej stratégie sme si samozrejme brali príklad z nemeckej koncepcie Industrie 4.0. V Nemecku to bolo do značnej miery iniciované automobilovým priemyslom. My sme sa na to snažili pozrieť skôr holisticky z pohľadu celého priemyslu a adaptovať tento koncept na slovenské podmienky, pričom sme zároveň využili skúsenosti Českej republiky a Rakúska. Ústrednou myšlienkou je transformácia priemyslu v tradičnom ponímaní na nový typ priemyslu, ktorý využíva všetky poznatky z hľadiska digitalizácie, internetovej ekonomiky, robotizácie a prepojenia priemyslu s vedecko-výskumnými inštitúciami a vzdelávaním do jedného celku schopného existencie v slovenských podmienkach. Toto si vyžaduje opatrenia na strane štátu a tiež si to vyžaduje určité európske prostredie, ktoré by tomu napomáhalo. Skloňuje sa tu pojem „single services passport“, ktorý by mal umožňovať spoločnostiam bezproblémové poskytovanie služieb v celej EÚ bez ohľadu na to, v ktorej členskej krajine EÚ boli založené. Európska únia je síce trh s 500 miliónmi obyvateľov, z pohľadu podnikateľa to je však územie 28 národných trhov,“ poznamenal na margo predstavenia štátnej koncepcie k Priemyslu 4.0 minister hospodárstva Vazil Hudák.
Dokument koncepcie Smart Industry má takmer 40 strán a od leta minulého roka na ňom pracoval nový mladý tím na Ministerstve hospodárstva SR pod vedením Zuzany Nehajovej, generálnej riaditeľky Sekcie inovácií a podnikateľského prostredia. Pri tvorbe koncepcie spolupracoval s uznávanými osobnosťami podnikateľskej, akademickej a výskumnej sféry, ako sú Juraj Sinay a Martin Morháč zo ZAP SR, Mário Lelovský z ITAS, Peter Magvaši a Milan Gregor z CEIT Group, Pavol Šajgalík zo SAV, Peter Pokorný z STU MTF, či Tibor Gregor z Klubu 500. Koncepcia Inteligentný priemysel pre Slovensko si kladie za cieľ priblížiť princípy Priemyslu 4.0 podnikateľskej sfére, predovšetkým priemyselným spoločnostiam, z ktorých mnohé majú len slabé povedomie o tejto téme. Popisuje dôležitosť spolupráce aplikovaného výskumu a vývoja s priemyslom, zdôrazňuje význam implementácie nových technológií a materiálov a poukazuje na možnosti koordinácie efektívneho financovania pre podporu výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu a európskych štrukturálnych fondov v súlade so Stratégiou výskumu a inovácii pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3) prijatej ku koncu roka 2013.
Dokument koncepcie predpokladá skorý vznik slovenskej platformy Smart Industry, riadiaceho orgánu pre oblasť Priemysel 4.0, čo bude pracovná skupina zložená z multidisciplinárnych expertov zástupcov priemyslu a štátu. Následne má dôjsť k formulácii konkrétneho akčného plánu s definovaným časovým rámcom a jasnými stredno- a dlhodobými cieľmi so zameraním na prioritné oblasti identifikované v stratégii RIS3 ako sú energie, materiály, nanotechnológie, výrobná sféra, robotika a ďalšie. Koncepcia konštatuje, že akčný plán by mal vzniknúť najneskôr do konca roka 2016.
