Ďalšou skutočnosťou je, že prevádzkový prístroj je presný len natoľko, nakoľko bol nakalibrovaný. Preto by pravidelná kalibrácia prístrojov nemala byť výnimkou, ale skôr pravidlom. Aj v tejto oblasti sa však vynára známa otázka: kto sa má kalibrácii v rámci podniku venovať? V praxi sa táto práca často delí medzi technikov zodpovedných za správu prevádzkových meracích prístrojov a technikov riadenia, ktorí sa viac sústreďujú na konfiguráciu a výkon DCS systému. Technikov so skúsenosťami a znalosťami procesov v tej-ktorej fabrike ubúda, resp. odchádzajú do dôchodku. Tí si často odnášajú so sebou aj znalosti a vedomosti, ktoré počas dlhoročnej práce získali. Ich mladší kolegovia však takéto hlboké skúsenosti nemajú a navyše nebol čas (alebo záujem?) im tieto znalosti posunúť.

Potom sa dostávame do situácie, keď vďaka čoraz sofistikovanejším prístrojom a systémom zbierame podstatne viac údajov z procesov, ale nevieme vyhodnotiť ich kvalitu a spoľahlivosť a nevieme z nich vydolovať to podstatné. Uvedený nesúlad týkajúci sa (ne)kompetentných odborných pracovníkov sa prejavuje najmä na rozvíjajúcich sa trhoch, kde možno registrovať množstvo mladých technikov prichádzajúcich do podnikov, ale len málo skúsených lektorov. Presné a spoľahlivé prevádzkové meracie prístroje sú podstatnou súčasťou systémov na správu a evidenciu obsahu veľkoobjemových nádrží.

V posledných rokoch sme boli svedkami viacerých pohybov na trhu výrobcov a dodávateľov, keď veľkí hráči prevzali kontrolu nad tými menšími a doplnili tak svoje portfólio aj o túto špecializovanú, ale v posledných rokoch čoraz žiadanejšiu oblasť merania. Kalibrácia aj manažment nádrží by mali byť prepojené s celopodnikovými aplikáciami – najmä so systémami na správu a údržbu podnikových technických prostriedkov. Len tak sa dajú čo najefektívnejšie zužitkovať údaje získavané v uvedených procesoch. Ich správnou analýzou, vyhodnotením a prijatím následných opatrení dokáže podnik podstatne spoľahlivejšie a presnejšie riadiť svoje prevádzky, čo priamo ovplyvňuje zisk a úspory.