Čo všetko sa dá určiť na viac ako 20, resp. takmer 40 rokov dopredu je otázne, najmä ak trh s energiami všetkého druhu prechádza takou dynamikou, akej sme svedkami v posledných rokoch. Štát má právo a musí definovať základné predstavy o tom, aký energetický mix bude pre krajinu ten „najlepší“. Pritom je potrebné zohľadniť nielen fakty týkajúce sa domácej spotreby, ale aj cezhraničné toky energií, zakomponovanie obnoviteľných energetických zdrojov do energetického mixu v takom rozsahu, ako sme sa zaviazali pri akceptovaní akčného plánu EÚ 20-20-20.

Významnú úlohu bude aj do budúcnosti hrať dôraz na využívanie energeticky účinných technológií. Tieto spolu s ďalšími opatreniami prispeli k tomu, že konečná energetická spotreba na Slovensku za uplynulých 10 rokov zaznamenala pokles o 12%. Napriek tomu však stále zostávame medzi päticou krajín v rámci EÚ 27 s najvyššou energetickou náročnosťou. Návrh novej energetickej politiky si všíma aj naše najdôležitejšie zdroje výroby elektrickej energie – jadrové elektrárne. 

Za absolútnu prioritu v tejto oblasti označuje dokument otázku jadrovej bezpečnosti. Aj na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktoré prijala po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime rozhodnutie o vykonaní komplexného posúdenia rizík a odolnosti atómových elektrární v extrémnych podmienkach, boli vykonané záťažové testy na jadrových elektrárňach Bohunice V-2 a Mochovce 1,2 a 3,4. Počas testov boli analyzované mimoriadne externé udalosti, ako sú povodne, zemetrasenia či iné udalosti, ktoré by mohli viesť k strate bezpečnostných funkcií elektrárne. Výsledky týchto testov potvrdili, že v slovenských jadrových elektrárňach nie je potrebné v tejto súvislosti vykonať žiadne okamžité zásahy pre zabezpečenie jadrovej bezpečnosti. To by ale nemalo znamenať, že proces modernizácie a inovácie v jadrových elektrárňach sa na Slovensku spomalí.