Prof. Sigurd Skogestad z Nórskej technickej univerzity (NTNU) v Trondheime
Cieľom konferencie je informovať o nových výsledkoch, postupoch a zariadeniach v oblasti automatizácie, prístrojovej techniky a procesného riadenia. Akceptované príspevky môžu rozoberať témy od teoretických výskumných prác po priemyselné aplikácie. Hlavné smery zahrňujú návrh lineárneho a nelineárneho riadenia, modelovanie a simulácie, meranie, optimalizáciu v riadení, odolné, inteligentné a prediktívne riadenie, vzdelávanie v automatizácii, aplikačné štúdie.
Medzinárodný programový výbor pracoval pod vedením prof. Miroslava Fikara z FCHPT STU Bratislava, ktorý zo 115 zaslaných príspevkov vybral 91, čo predstavuje úspešnosť 79 %. Na základe nich národný organizačný výbor pod vedením doc. Michala Kvasnicu vytvoril program rozdelený na plenárne prednášky, workshopy, prednášky a postery.
Prof. S. Skogestad (NTNU Trondheim) predniesol plenárnu prednášku na tému Economic Plantwide Control: Control structure design for complete processing plants, v ktorej objasňoval prístup k výberu riadených veličín tak, aby bola celková prevádzka optimálna napriek pôsobeniu porúch. Prof. M. Mönnigmann (RU Bochum) sa venoval vo svojej plenárnej prednáške Constructive Nonlinear Dynamics in Optimisation and Process Systems návrhu ekonomicky optimálneho riadenia pri uvažovaní podmienok stabilného pracovného bodu.
Je už pravidlom, že počas konferencie je usporiadaný workshop z oblasti prediktívneho alebo optimálneho riadenia pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Tento rok bol pozvaný prof. B. Houska (ShanghaiTech) s prednáškou Distributed Optimization and Control with ALADIN.
Svoje stánky tu mali firmy Porsche a Prosystémy a demonštrovali svoje najnovšie produkty a postupy. Priemyselným spoločnostiam bola tiež venovaná jedna celá sekcia prednášok.
Účastníci hodnotili ako veľmi úspešnú večernú posterovú sekciu, ktorá trvala až do skorých ranných hodín. V rámci kongresového banketu vystúpila ľudová hudba, viacerí rečníci tak ukázali aj svoje spevácke kvality. „Som presvedčený, že konferencia splnila svoj účel, účastníci odchádzali s pozitívnymi dojmami, novými poznatkami, novými kontaktmi,“ uviedol na záver konferencie M. Fikar.
Účasť svetoznámeho profesora Sigurda Skogestada z nórskeho Trondheimu sme využili aj na rozhovor o tom, či je ešte aj v dnešnej dobe potrebné zaoberať sa teóriou automatického riadenia.
Prečo ste sa rozhodli zúčastniť sa na konferencii Process Control 2017 a prijať pozíciu jedného z hlavných rečníkov?
Mám tu veľa priateľov a známych, s ktorými sa už dlhšie poznáme. Sú to veľmi dobrí odborníci vo svojich oblastiach. Takže prišiel som sem s radosťou. Navyše s niektorými fakultami spolupracujeme aj v rámci výmeny študentov, čiže naše vzťahy sú živé.
Poďme sa pozrieť na generáciu narodenú po roku 2000. U nás na Slovensku vidíme u nich dosť veľký nezáujem týkajúci sa štúdia či práce v technických odboroch. Mladí ľudia si často volia rôzne iné smery na štúdium – ekonomiku či humanitné smery – a len málo z nich sa rozhodne pre techniku. Máte tento problém aj v Nórsku?
Myslím, že v Nórsku je to trochu iné. Technické odbory sú stále celkom obľúbené. Aj keď je to vec istých cyklov. Donedávna boli ešte veľmi populárne ekonomické odbory, teraz je to technika. Máme stále dosť študentov, ktorí sa hlásia aj na našu technickú univerzitu. Možno sa to za chvíľu zmení aj na Slovensku. Ťažko celkom presne povedať, prečo sa to tak deje v týchto cykloch. Pritom u nás je kvalita žiakov, ktorí vychádzajú zo základnej či strednej školy, veľmi dobrá. Navyše pre mnohých mladých ľudí je atraktívne ísť na univerzitu do Trondheimu, keďže je to moderné a zaujímavé mesto.
Nemajú teda problém s tým, že technické odbory sú pre nich ťažké na pochopenie a náročné na štúdium?
Samozrejme, že je stále dosť študentov, ktorým chýbajú tie správne základy v oblasti technických vied. Mnoho ľudí sa na to pozerá tak, že ak idete študovať elektrotechniku, tak budete odborník na elektrotechniku, ale dokážete pracovať aj v iných oblastiach. Môžete začať podnikať, čo osobne odporúčam, tiež som išiel touto cestou. A robí tak aj mnoho našich študentov. Vedia, že po vyštudovaní elektrotechniky by mohli robiť aj v oblasti obchodu či ekonomiky. Je to jednoznačne dobrý základ na budovanie kariéry v budúcnosti.
A sú pre nich motiváciou aj platy v oblasti elektrotechniky?
Áno, určite, tie sú veľmi zaujímavé. Elektrotechnici vo všeobecnosti u nás veľmi dobre zarábajú. Na jednej strane je to náročné štúdium, ale z tohto pohľadu sa námaha doslova vyplatí. Málokto chce robiť nejakého obyčajného kancelárskeho úradníka, radšej si vyberú iné povolanie. To je to, čo mladých oslovuje.
Aký je optimálny pomer medzi teóriou a praxou pre študentov na vysokých školách? Potrebujeme v dobe vysokovýkonných počítačov, pokročilých softvérových aplikácií či umelej inteligencie študovať teóriu?
Určite áno, veď aj ja ju učím... Existuje na to hneď niekoľko dôvodov. Podľa mňa jeden z tých najdôležitejších je, že ak chcete vyvíjať nové veci, bez teórie sa nezaobídete. Po druhé ľudia, ktorí robia v rámci výrobného závodu alebo pri riadení technológií nejaké rozhodnutia, mali by rozumieť tomu, čo sa v prevádzke deje, mali by rozumieť procesom. Pozrieť sa na to, ako možno systémy riadenia využiť na zlepšenie efektívnosti prevádzky. Dôležité je vnímať širšie súvislosti, bez zahlbovania sa do detailov.
To je to, čo som hovoril aj v mojej prednáške. To však vyžaduje širší prehľad o teórii automatického riadenia. Je ťažké začať spätne študovať teóriu, ak ste už začali riešiť nejaký problém alebo úlohu. Lepšie je naučiť sa systematicky pristupovať k riešeniu problémov, nie náhodne. V niektorých oblastiach sa do praxe dostane len malá časť teoretických výstupov, ako je to napr. pri algoritmoch riadenia aplikovaných v riadiacich systémoch. Tie osvedčené sú, povedzme, tri či štyri, zvyšné sa využívajú pri špecifických úlohách. Aj u nás na katedre sa snažíme prepájať teóriu hlavne s realitou, teda s tým, čo sa v praxi aj využíva. Snažíme sa dávať teóriu do kontextu s praxou.
Spolupráca medzi univerzitami a komerčným sektorom je základom transferu výsledkov akademického výskumu a vývoja do praxe. Má Vaša katedra nejakú spoluprácu s praxou a aké sú prínosy tejto spolupráce pre katedru?
Máme pomerne živú spoluprácu so spoločnosťami najmä z ropného a plynárenského priemyslu, z ktorej profitujú naši študenti hlavne z hľadiska získavania znalostí. Druhou oblasťou je vzdelávanie a školenia našich zamestnancov. Z môjho pohľadu je najväčší prínos to, že sa podieľame na riešení reálnych projektov a úloh z praxe. Stále máme možnosť riešiť rôzne úlohy v teoretickej rovine, ale keď vám niekto ponúkne spoluprácu pri riešení reálnych úloh, je to podstatne zaujímavejšie. Práve tu máte možnosť preveriť si, ako tie teoretické tézy fungujú v praxi.
Kto by mal urobiť ten prvý krok, aby sa spolupráca naštartovala?
U nás sa prepájaniu univerzít s komerčnými subjektmi prioritne venuje Nórska rada pre výskum. Tá poskytuje rôzne možnosti financovania spoločných projektov, niečo podobné, ako sú EÚ fondy, pričom ide hlavne o rozsahovo väčšie projekty. Druhá možnosť je, že naši študenti po nástupe do praxe prinášajú spätne na univerzitu rôzne menšie projekty a témy, ktoré sú zase zaujímavé pre študentov bakalárskeho či inžinierskeho štúdia.
V súčasnosti okrem toho, že pôsobíte na katedre, pracujete aj ako riaditeľ univerzitného centra SUBRO, ktoré sa zameriava na podmorské technológie. Čo je hlavným cieľom tohto centra? Máte už nejaké konkrétne výsledky, ktoré sa Vám podarilo v rámci centra uplatniť aj v praxi?
Centrum sa zameriava na konkrétne úlohy praxe, ako je napr. oddeľovanie vody z ropy. Ropný a plynárenský priemysel sú veľmi silné odvetvia, ale majú len obmedzené vlastné výskumné kapacity. V tomto smere je aktívne práve naše centrum, ktoré je však v prevádzke ešte len rok a pol. Výskumné projekty sa riešia pomerne dlhodobo, takže konkrétnych výsledkov zatiaľ veľa nemáme. Na druhej strane v súčasnosti sa znížili aj v tomto odvetví investície do výskumu a vývoja, čo ovplyvňuje aj činnosť nášho centra. Dúfame, že sa to čoskoro zmení.
Na Slovensku je mnoho skúsených technikov v priemyselných podnikoch pred odchodom do dôchodku a je len málo nástupcov, ktorí by to po nich prevzali. Máte tento problém aj v Nórsku?
Áno, je to problém aj u nás a týka sa to aj ropného a plynárenského priemyslu. Je to však trochu zložitejší problém, pretože nevieme predpovedať budúcnosť, koľko ktorých odborníkov bude v budúcnosti treba. To je prípad aj počítačových vied, ktoré boli v minulosti populárne, potom nastal útlm a v súčasnosti sú opäť na vzostupe.
Ste svetovo uznávaným odborníkom v oblasti riadenia destilačných kolón. Aké trendy a výzvy sa v tejto oblasti v súčasnosti riešia?
Destilačné kolóny nepodliehajú nejakým zásadným zmenám už niekoľko rokov. Začali sa však využívať vzájomne viac prepojené riešenia, pričom dôraz sa kladie na zvyšovanie úspor energií, kombinácie procesov separácie a pod. No aj medzi odborníkmi je zatiaľ stále veľa nepochopenia, čo sa týka samotného procesu destilácie a separácie, pretože ide vskutku o zložité procesy.
Čo si myslíte o nových trendoch, ako je internet vecí, cloud či umelá inteligencia, ktoré by mali v blízkej dobe ovplyvniť aj svet priemyselnej automatizácie?
V chemickom priemysle, kde sa pohybujem, sa väčšinou pracuje s centralizovaným riadením, pričom aj spôsoby merania sú bez nejakých zásadnejších zmien, samozrejme s modernejšími technológiami. Dôležité bude aj pri spomínaných trendoch efektívne využívanie získaných údajov z procesov. Vo zvýšenej miere sa bude využívať modelovanie procesov, napr. s využívaním neurónových sietí. No spojitý výrobný priemysel bude pri vyžívaní týchto trendov menej aktívny ako odvetvia postavené na diskrétnych procesoch. Veľký potenciál pre spojitý priemysel vidím v oblasti údržby či predchádzaní chybám.
Máte nejaké posolstvo pre našich čitateľov?
Aby ľudia z priemyslu začali pri riešení svojich úloh viac aplikovať systematický prístup a nesústredili sa len na čiastkové oblasti. Aby sa na úlohy skúšali pozrieť zo širšieho uhla pohľadu a hľadali tie najlepšie spôsoby riešenia.
Ďakujeme za rozhovor.
