Analýza trhu - Priemysel 4.0
Praktický sprievodca priemyselnou robotikou

Ako postupovať pri ochrane pred zásahom blesku po zrušení noriem STN 34 1390, STN 34 1391 a STN 34 1398?

Ochrana pred zásahom blesku a prepätia do objektov patrí medzi dôležité ochrany z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia a majetku. V poslednom období rastie jej význam vzhľadom na to, že súčasné elektronické zariadenia sú citlivé na pôsobenie atmosférického aj spínacieho prepätia, preto ich treba chrániť. Takáto ochrana nie je jednoduchá ani lacná a vyžaduje patričné vedomosti a skúsenosti človeka, ktorý ju navrhuje a realizuje. Len tak možno docieliť požadovanú ochranu a zabezpečiť objekt pred zásahom blesku a prepätia. Ochrana pred atmosférickým prepätím vyžaduje, aby mal objekt vonkajšiu aj vnútornú ochranu. Vonkajšia ochrana pozostáva zo zachytávacieho zariadenia, zvodov a z uzemnenia. Vnútornú ochranu tvorí dôsledné pospájanie (ekvipotencialita objektu) a inštalácia prepäťových jednotiek v objekte budovy. Povinnosť inštalovať v objekte bleskozvodnú ochranu udáva § 38 vyhlášky MŽP č.532/2002 Z. z. Povinnosť inštalovať v objekte prepäťové ochrany udáva norma STN 33 2000-1: 2009.
Ako postupovať pri ochrane pred zásahom blesku po zrušení noriem STN 34 1390, STN 34 1391 a STN 34 1398?

Bleskozvodná ochrana (vonkajšia) sa realizovala podľa noriem:

  • STN 34 1390: 1969 Predpisy na ochranu pred bleskom, ktorej platnosť sa skončila 1. 2. 2009,
  • STN 34 1391: 1998 Ochrana pred bleskom. Aktívne bleskozvody, ktorej platnosť sa skončila 1. 3. 2014,
  • súboru štyroch noriem:

1. STN EN 62 305-1: 2007 Ochrana pred bleskom. Časť 1: Všeobecné predpisy, ktorá bola zrušená 13. 1. 2014 a nahradená  STN EN 62 305-1: 2012 Ochrana pred bleskom. Časť 1: Všeobecné predpisy, platnou doteraz,

2. STN EN 62 305-2: 2008 Ochrana pred bleskom. Časť 2: Manažérstvo rizika, ktorá bola zrušená 13. 1. 2014 a nahradená  STN EN 62 305-2: 2013 Ochrana pred bleskom. Časť 2: Manažérstvo rizika, platnou doteraz,

3. STN EN 62 305-3: 2007 Ochrana pred bleskom. Časť 3: Ochrana stavieb a ohrozenie života, ktorá bola zrušená 1. 2. 2014 a nahradená STN EN 62 305-3: 2012 Ochrana pred bleskom. Časť 3: Hmotné škody na stavbách a ohrozenie života, platnou doteraz,

4. STN EN 62 305-4: 2007 Ochrana pred bleskom. Časť 4: Elektrické a elektronické systémy v stavbách, ktorá bola zrušená 1. 1. 2014 a nahradená STN EN 62 305-4: 2013 Ochrana pred bleskom. Časť 4: Elektrické a elektronické systémy v stavbách, platnou doteraz;

STN 34 1398: 2014 Ochrana pred účinkami blesku. Aktívne bleskozvody, ktorá bola zrušená 1. 3. 2017.


Boli sme často svedkami, že norma STN 34 1390 už neplatila, no projektovalo sa podľa nej aj naďalej. Pravdepodobnou príčinou bolo to, že nový súbor noriem STN EN 60439-1 až STN EN 60439-4 bol zložitejší na pochopenie.

Treba si uvedomiť:

a) Z akých častí pozostáva vonkajší bleskozvod?

1. Zachytávacia sústava
Jej cieľom je zachytiť priamy úder blesku, ktorý by inak smeroval do predmetného objektu.

2. Zvody

Ich cieľom je zviesť čo najkratšou cestou vertikálne k zemi zachytený blesk, a to na povrchu objektu alebo skryto pod povrchom k miestu vyrovnania potenciálov. Tu treba pripomenúť, že počet zvodov na objekte má značný vplyv na určenie dostatočnej vzdialenosti (s) medzi chránenou a nechránenou časťou objektu. Dostatočnú vzdialenosť (s) treba dôsledne kontrolovať počas montáže a hlavne pri vykonávaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky.

3. Uzemnenie

V zemi treba zabezpečiť vyrovnanie možných rozdielov potenciálov a tým bleskový prúd rozptýliť.

Do vonkajšieho bleskozvodu treba zahrnúť aj zvodič bleskových prúdov SPD1, ktorý sa umiestňuje na vstupe sieťového napájania do predmetného objektu.

b) Z akých častí sa skladá vnútorná ochrana pred bleskom a prepätím?

1. Dôsledné vyrovnanie možných potenciálov v objekte budovy pospájaním všetkých možných kovových častí prístupných dotyku človeka.

2. Správna inštalácia a zapojenie prepäťových ochrán SPD2 a SPD3 v predmetnom objekte.

Pri projektovaní ochrany pred zásahom blesku a prepätia do objektu treba dodržať tento postup:

  1. Vypracovať analýzu rizika zásahu blesku do objektu podľa normy STN EN 62305-2: 2013.
  2. Na základe vypracovanej analýzy rizika a určenej ochrannej úrovne pred bleskom LPL navrhnúť systém ochrany pred bleskom z možností LPS1 až LPS4.
  3. Vypracovať technickú dokumentáciu kompletného systému ochrany pred zásahom blesku a prepätia pre predmetný objekt. Ak ide o jestvujúci objekt, na základe vypracovanej analýzy vyhotoviť projekt skutočného vyhotovenia.
  4. Zrealizovať vypracovaný projekt.
  5. Preukázať bezpečný stav prvou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou.

Ak sa ochrana pred bleskom realizovala na objektoch podľa noriem, ktoré v súčasnosti už neplatia, otázkou je, ako posudzovať takúto ochranu v súčasnosti. Môžeme túto bleskozvodnú ochranu používať aj naďalej? Čo v prípade, ak je na objekte inštalovaný aktívny zachytávač? Treba ho demontovať? Musíme zabezpečiť ochranu objektu podľa súčasne platného súboru noriem STN EN 60305-1 až STN EN 62305-4? Otázok je teda viac. Nie je to jednoduché.

Treba vychádzať zo zákona NR SR č.124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov § 6 ods. 1, čl. f, podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripraviť opatrenia na ich odstránenie. V praxi to znamená, že pri bleskozvodnom zariadení vyhotovenom a uvedenom do prevádzky podľa v tom čase platných predpisov a noriem možno postupovať podľa noriem STN 34 1390: 1969, STN 34 1391: 1998 a STN 34 1398: 2014. Ak bleskozvodné zariadenie na príslušnom objekte vyhovuje týmto, v súčasnosti už neplatným normám, možno ho ponechať v prevádzke, a to až do jeho najbližšej rekonštrukcie. Revízny technik, ktorý posudzuje takéto bleskozvodné zariadenie, si musí uvedomiť závažnosť svojho rozhodnutia pri vydanej revíznej správe. Ak by totiž v revíznej správe uviedol, že bleskozvodné zariadenie je spôsobilé bezpečnej prevádzky podľa predchádzajúcich noriem a nebude to pravda, vystavuje sa nebezpečenstvu, že v prípade vzniknutej udalosti bude braný na zodpovednosť. Takýchto prípadov, keď revízny technik posúdi, že dané bleskozvodné zariadenie je spôsobilé bezpečnej prevádzky napriek tomu, že obsahuje hrubé nedostatky, je viacero. Revízni technici ako keby si neuvedomovali, ako ľahko sú dnes zraniteľní.

V prípade aktívnych bleskozvodov predávaných a inštalovaných v poslednom období na Slovensku firmami, ktoré nemajú ani základné vedomosti o ochrane pred bleskom a prepätím, zostali po nich časované bomby.

Preto treba hlavne pri posudzovaní bleskozvodov s aktívnymi zachytávačmi postupovať zodpovedne a do celkového posudku uviesť, že predmetné bleskozvodné zariadenie možno na základe odbornej prehliadky a vykonaných meraní prevádzkovať do jeho najbližšej rekonštrukcie. Súčasne je vhodné doplniť, že dané bleskozvodné zariadenie v súčasnosti nezabezpečuje predmetný objekt pred zásahom blesku podľa súčasne platného súboru noriem STN EN 62305.

Ako teda v praxi posudzovať stav bleskozvodnej ochrany na príslušnom objekte v súčasnosti, keď bolo dané bleskozvodné zariadenie vyhotovené podľa noriem, ktoré už dnes neplatia? Aby to bolo objektívne, musí sa zistiť, podľa ktorej normy bolo predmetné bleskozvodné zariadenie v danom čase vyhotovené. Možnosti sú nasledujúce:

  1. STN 34 1390 v čase jej platnosti od 29. 1. 1969 do 1. 2. 2009,
  2. STN 34 1391 v čase jej platnosti od 19. 6. 1998 do 1. 3. 2014,
  3. súbor noriem STN EN 62305-1 až STN EN 62305-4 platný od roku 2007 (2012),
  4. STN 34 1398 v čase jej platnosti od 1. 3. 2014 do 1. 3. 2017.

Ak sa zistí, kedy bolo predmetné bleskozvodné zariadenie na danom objekte vyhotovené, z uvedeného vyplýva aj to, podľa akej normy. Podľa tejto normy ho teda treba posudzovať a ak je po prehliadke a vykonaných meraniach vyhovujúce (treba to dôsledne posúdiť a zvážiť), tak sa v celkovom posudku uvedie, že predmetné bleskozvodné zariadenie na danom objekte je na základe vykonanej odbornej prehliadky a meraní spôsobilé bezpečnej prevádzky do jeho najbližšej rekonštrukcie.

Nemôžem nepripomenúť, že tieto skutočnosti sledujú pozorne aj poisťovacie spoločnosti, ktoré v prípade vzniknutej udalosti nebudú štedro vykonávať odškodnenia, pretože nejde o malé sumy. Ich znalci a špecialisti vykonajú dôsledné prehodnotenie vzniknutého stavu a na základe výsledku budú poisťovne postupovať. Toto by si mali majitelia a prevádzkovatelia bleskozvodov uvedomiť.


Ing. Ján Meravý je znalec z odboru elektrotechnika a bezpečnosť práce, revízny technik vyhradených technických zariadení elektrických, člen Únie súdnych znalcov Českej republiky a člen technickej komisie TK 84 elektrické inštalácie a ochrana pred zásahom elektrickým prúdom SÚTN.

Ing. Ján Meravý, LIGHTNING – služby elektro Trenčín