Téma funkčnej bezpečnosti získala v posledných 10 rokoch veľmi výrazne na význame. Aké sú pre to podľa vás základné dôvody?
Rothenburg: Odovedať na túto otázku všeobecne nie je jednoduché. Samozrejme, že vždy ide o to, chrániť človeka pred strojom. Zo štatistík profesijných združení vyplýva, že počet nehôd sa značne znížil. Je to dôsledok dokonalejšej techniky. Došlo k lepšiemu porozumeniu bezpečnostných noriem. Prvá smernica sa objavila v roku 1989 a v roku 1993 nadobudla platnosť. Vďaka tomu je ochrana personálu strojných zariadení prakticky predpísaná zákonom.
Rupp: Význam určite narástol, pretože sa neustále zvyšoval dopyt po produktivite. Vidíme to na dopyte po našich bezpečnostných isteniach, ktorý od roku 2000 markantne narástol. Produktivita teda viedla k tomu, že stroje a zariadenia sú čoraz viac chránené bezpečnostnými istiacimi prvkami pred neoprávnenou manipuláciou. Nemci boli vždy svetovými priekopníkmi pri tvorbe noriem. Smernica určená pre stroje sa v medzinárodnom meradle začala oveľa častejšie uplatňovať, aby bolo možné do Európy dovážať strojné zariadenia. Požiadavky vyplývajúce z tejto smernice sa postupne rozširovali do ďalších krajín.
Rothenburg: Normy sú veľmi dôležité, predovšetkým vznik ISO noriem. Z národných noriem sme prešli na medzinárodné normy.
Z DIN noriem sa vyvinuli EN normy so zohľadnením normy pre stroje. Normy, ktoré sa tvoria v súčasnosti, nie sú platné iba v Európe ale na celom svete, čo je veľkou výhodou pre výrobcov strojov. Vďaka tomu sú medzinárodné predpisy veľmi jednotné a odchýlky medzi jednotlivými krajinami minimálne.
Rupp: K tomu sa navyše pridáva to, že aj v iných častiach sveta sa prihliada na to, že sa má chrániť vyrobený nilen tovar ale aj ľudia, ktorí stoja za celým výrobným procesom.
Dá sa povedať, že presadenie týchto noriem v Nemecku viedlo k tomu, že nemecké stroje sú v zásade na špici technologického vývoja?
Rupp: Nie, technológia strojov nemá primárne nič spoločné s bezpečnostnou technikou. Integrácia do sféry automatizácie sa dnes síce výrazne zlepšila, avšak k obom oblastiam je stále potrebné pristupovať osobitne.
Rothenburg: V mnohých krajinách sa bezpečnostnej technike neprikladá taká dôležitosť ako v Nemecku. Dokonca aj v USA, kde som počas jednej služobnej cesty videl, že bezpečnostné prvky nie sú všade integrované. Vo veľkej miere to závisí od zákonov platných pre danú geografickú oblasť. Technológia tam je však rovnako dobrá ako tu.
Čo sa aktuálne deje vo výboroch pre tvorbu noriem?
Rothenburg: Momentálne je rozhodne najdiskutovanejšou témou zlúčenie noriem 62061 a 13849-1 do normy 17305. Spojenie by malo prebehnúť najneskôr do roku 2017. Cieľom tohto zjednotenia je, aby sa neaplikovali dve rôzne paralelne platiace normy, ktoré spĺňajú ten istý účel. Zároveň sa tým chce dosiahnuť, aby nová norma neposudzovala bezpečnostnú techniku novým spôsobom. Mne osobne je momentálne úplnou záhadou, ako má tá zmena nastať.V Nemecku tiež prevláda názor, že tento zámer nebude fungovať. Čo je však oveľa zaujímavejšie, je oblasť C noriem, teda noriem vzťahujúcich sa špecificky na strojné zariadenia. Tie sú z veľkej časti na úrovni EN-954 a sú práve transformované v súlade s požiadavkami EN ISO 13849. Na základe tejto transformácie vzniká v oblasti C noriem veľa nového. Pracuje sa na podstatne špecifickejšom posudzovaní rizika s oveľa praktickejšími riešeniami. Dobrým príkladom pre to je voľba druhu prevádzky. Tá sa stanovuje od vzniku smernice pre strojné zariadenia v roku 1989. Každý presviedčal, že má to správne riešenie na jej realizáciu. Malá pracovná skupina skladajúca sa zo zástupcov profesijných združení a rôznych výrobcov teraz zistila, že voľbu druhu prevádzky nie je možné z technicko-bezpečnostného hľadiska správne posúdiť. Z tohto dôvodu sa v rámci výboru pre C normy vytvoril úplne nový posudok.
Rupp: Ďalšou témou je prechod z EN1088 na EN ISO 14119. Táto norma je už hotová a pre trh má veľký význam.
Rothenburg: Norma 14119 sa venuje bezpečnosti v oblasti blokovania a istenia. Osvojuje si úplne nové technológie a pristupuje
k celej téme podstatne pragmatickejšie. Praktickejšie normy sú tak či tak súčasný trend. Sú síce stále tak ťažko písané ako doteraz, ponúkajú však lepšie riešenia. Pri výbere slov sú nutné kompromisy, aby sa nezakázali žiadne technológie a techniky. Napriek všetkému je táto norma oveľa pragmatickejšia. Príkladom za všetko je téma manipulácie. Tento bod je už dlhšie relatívne nešpecificky uvedený v norme EN 1088 pod pojmom Manipulácia s ochrannými zariadeniami. V novej norme sa teraz popisuje cesta: Ako určím, že musím vôbec počítať s manipuláciou a ak áno, ako mám pri nej postupovať? Je to jednoduchý postup krok za krokom. Po jeho aplikovaní sa vie celkom presne, aký je stav a je možné nebezpečenstvo manipulácie posúdiť, čo doteraz nebolo možné.
Nachádzajú sa v dnešnej normotvorbe ešte nejaké chýbajúce diery, alebo sa dá z hľadiska funkčnej bezpečnosti a súčasného stavu považovať za uzavretú, minimálne z hľadiska koncepčného návrhu stroja?
Rothenburg: To záleží od druhu stroja. Mnohí výrobcovia strojov majú vynikajúce C normy, s ktorými sa zabezpečenie stroja dá zvládnuť veľmi jednoducho. Sú však aj výrobcovia, ktorí majú nedostatočné alebo dokonca žiadne C normy. Tí aplikujú iba A a B normy.
Ak sa nejaký používateľ najnovšie zaoberá touto témou, akú radu by ste mu dali pre zapracovanie?
Rothenburg: Ja som sa do tematiky noriem zasvätil až v momente, keď som musel pre ne vypracovať školenie. Nemal som dovtedy
s nimi žiadne skúsenosti, nevedel som, o čo ide. Mal som však za úlohu pripraviť školenie. To bol dobrý vstup, pretože som musel normy jednoducho prečítať a porozumieť im.
Rupp: Najlepšie je, keď používateľ absolvuje cielené školenia a vzdelávanie. V dnešnej dobe je prakticky nemožné si všetko vypracovávať sám, obzvlášť keď sa zoberie do úvahy veľká časová náročnosť, ktorá s tým súvisí. Sú rôzni poskytovatelia školení, počnúc TÜVa končiac nezávislými firmami, ktoré naozaj ponúkajú ucelené týždenné školenia. Záujemca by mal k tejto téme aspoň raz pričuchnúť, aby porozumel aspoň základným pravidlám. Zasvätenie vo forme školení je určite nutné, aby bolo možné rozoznať rozdiel medzi zákonom a normami. A tiež vedieť posúdiť, čo je potrebné urobiť, čo sa môže urobiť a čo sa smie dokonca úplne vynechať. Významne dokáže pomôcť moderná technika. Veľa čiastkových funkcií je dnes už integrovaných do riadenia, čím sa obmedzuje výber komponentov. Celkom určite je nápomocné to, že sa dnes ponúkajú produkty, ktoré samé o sebe reprezentujú bezpečnostnú funkciu. V podstate nie je potrebné čítať normu EN ISO 13849-1. Pokiaľ niekto už raz porozumel norme 13849, je schopný zabezpečovaciu techniku správne použiť.
Rothenburg: Mnohí výrobcovia dnes ponúkajú komponenty a komplexné systémy ako je riadenie s integrovanou bezpečnostnou technikou. Pre koncového používateľa je to tým pádom jednoduchšie.
Existuje z vášho pohľadu súvis medzi funkčnou a IT bezpečnosťou? Aký?
Rothenburg: Áno, je to v dôsledku vzájomného sieťového prepojenia. Dnes vyrábané prístroje sú niekoľkonásobne pripojené na ethernet. Tým odrazu vystupujú do popredia štandardy a pravidlá IT sféry. Pretvorené do praxe, je náš prístroj preskenovaný ako počítač, či spĺňa v oblasti informačnej bezpečnosti všetko, čo sa od neho vyžaduje. Prejavujeme teda tejto téme náležitú pozornosť a ponúkame prirodzene produkty, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.
Rupp: Iným aspektom tejto témy je výber druhu prevádzky. Tu sa takisto dáva do spojitosti informačná a funkčná bezpečnosť, pokiaľ ide o oprávnenia v zmysle, kto čo môže a čo nemôže.
Ako potom vyzerá v tomto kontexte voľba druhu prevádzky?
Rothenburg: Výber druhu prevádzky sme rozdelili na tri časti. Časť, ktorá doteraz nebola jasne vypracovaná je to, že vznikol kľúč v súvislosti s informačnou bezpečnosťou. Je to oprávnenie k prístupu a to my v oblasti funkčnej bezpečnosti nevieme vôbec posúdiť. Ako posúdim nejaký kľúč? Z technicko-bezpečnostného hľadiska vlastne nijako, pretože ten nemá žiaden PerformanceLevel. PerformanceLevel majú iba jednotlivé spínacie prvky zámku. To znamená, že iné prístupové systémy, ktoré smernica o strojných zariadeniach povoľuje, ako je heslo, sa môžu z funkčnej bezpečnosti vyňať a prideliť informačnej bezpečnosti. Ako sa bude informačná bezpečnosť posudzovať, to ešte vôbec nevieme. Je to určite téma budúcnosti.
Rupp: Pán Rothenburg sedí už vyše roka v pracovnej skupine, ktorá sa presne touto témou zaoberá.
Ako intenzívne sa témou informačnej bezpečnosti zaoberajú výbory na tvorbu noriem?
Rothenburg: Vzťahujúc sa na výber druhu prevádzky prichádza v prvom kole papier od profesijného združenia. Momentálne sa vyvíja úsilie na zakomponovanie tejto tematiky do noriem.
Rupp: Od výrobcov alebo zo strany OEM výrobcov už samozrejme stúpa dopyt. V Nemecku sú výrobcovia, ktorí informačnú bezpečnosť zahrnuli do svojich produktov už pred nejakým časom. Teraz je však čas, kedy sa stáva celosvetovou témou.
Rothenburg: Dopyt prichádza aj od koncových používateľov. Táto téma je výrazne staršieho dáta na strane koncových používateľov. My máme v tejto súvislosti v ponuke riešenia už od roku 2006. Vtedy sa tieto riešenia nachádzali prakticky mimo znenie smernice o strojných zariadeniach, svojím charakterom však predvídali známu smernicu, ktorá nadobudla platnosť od roku 2009. Čiže už v roku 2006 sme do našich riešení zahrnuli témy informačnej bezpečnosti, ktoré pretrvali dodnes. V tomto smere teda predbiehame čas.
Aký je podľa vás prínos firmy Euchner v oblasti bezpečnosti človek-stroj?
Rothenburg: Veľmi dobre rozumiem našej úlohe. Tou je poskytnúť komponenty a systémy, ktoré ochránia ľudí a materiál výrobcov strojov, koncových používateľov a napokon prevádzkovateľov, čiže kompletný výrobný reťazec, vrátane strojov. To je naša hlavná úloha.
Rupp: K tomu je potrebné adekvátne poradenstvo. To musí vedieť fundovane poradiť, či produkty, ktoré sú výsledkom zložitejšej riadiacej techniky, je možné implementovať do komplexnejšieho prostredia. A to je výzva.
Kam sa podľa vás uberie vývoj v oblasti funkčnej bezpečnosti v horizonte piatich resp. desiatich rokov?
Rothenburg: V nasledujúcich rokoch sa budú vyvíjať produkty, ktoré budú prenášať signály prostredníctvom systémov založených na zberniciach a stanú sa tým ľahšie integrovateľné. Významnou témou bude určite aj schopnosť diagnostiky bezpečnostných komponentov. Tu je vývoj ešte len na začiatku. V nasledujúcich rokoch sa bude pozornosť čoraz viac sústreďovať aj na ovládateľnosť. Zhrnuté podčiarknuté, dve hlavné heslá sú diagnostika a obsluha.
Rupp: Ja vidím tiež jej funkčné priradenie bezpečnostných funkcií jednotlivým prístrojom. Bezpečnostná technika je čoraz komplexnejšia, stroje disponujú stále väčším počtom funkcií a ich priradenie je prostredníctvom riadenia relatívne jednoduché. Pokiaľ to však nemá na starosti riadenie ale konvenčná technika, je na nás, aby sme tieto bezpečnostné funkcie zahrnuli do svojich prístrojov. A to už dnes robíme.
Môžete povedať príklad?
Rupp: Pokúšame sa obsiahnuť všetky funkcie na ochranných dverách v jednom prístroji. To znamená, že na dvere napr. pripevníme náš bezpečnostný dverový systém MGB, ktorý spĺňa všetky požiadavky. MGB predstavuje úplnú integráciu, ktorou sa pokryje kompletná bezpečnostná technika. Obsiahnuté sú všetky funkcie ako požiadavky na dvere, či zastavenie po konci taktu vrátane hlásenia. Pripojenie na zbernicu je tiež jednoduché. V tejto súvislosti už dlhší čas ponúkame MGB s integrovaným Profinetom. Používateľa tým odbremeníme od množstva práce. Uvediem praktický príklad. Výmena prístroja v komplexnom svete riadenia trvá 10 minút, potom sa vymení MGB a to bez nejakých veľkých vedomostí. Je to naozaj tak – odskrutkovať, nastaviť DIP prepínač, priskrutkovať a hotovo.
