Skratku PLM označujúcu riadenie životného cyklu produktov nie všetci naši čitatelia poznajú. Skúsme však bližšie vysvetliť podstatu tohto riadenia.
PLM je súbor softvérových nástrojov orientovaných na výrobok. Pokrýva návrh výrobku, teda jeho konštrukciu, návrh spôsobu, ako sa výrobok vyrobí, čiže spracovanie technológie, ako sa má používať, opravovať i ako sa má po uplynutí životnosti zlikvidovať. Dáta, ktoré vznikajú v týchto procesoch, využíva konštruktér, technológ, priemyselný inžinier, produktový manažér, výrobár, zákazník, likvidátor a mnohí ďalší. Základná podstata je tá, že všetci vidia a pracujú v danom okamihu s tými istými dátami. Zobrazujú si ich nielen textovo, ale hlavne graficky a dokážu pritom efektívne spolupracovať. Tieto všetky činnosti vykonávajú bez ohľadu na to, či sedia od seba dva metre alebo každý na inom kontinente.
Ide teda o strategické celopodnikové riešenie?
PLM je určite strategický nástroj, ktorý sa nerieši jednorazovým spôsobom. Vzhľadom na to, že sa skladá z viacerých komponentov, buduje sa postupne, pričom práve integrácia týchto komponentov vytvára v konečnom dôsledku celopodnikové strategické riešenie.
Pre aké typy podnikov, resp. oblasti priemyslu, je PLM riešenie určené?
PLM je určené predovšetkým pre priemyselné výrobné podniky. Je vhodné pre podniky s malosériovou aj veľkosériovou výrobou, najčastejšie v strojárskom, automobilovom či elektrotechnickom priemysle.
Je nasadenie PLM pre podnik časovo, organizačne aj finančne náročná záležitosť?
Základným kritériom pre každú investíciu v podniku je čo najrýchlejšia návratnosť. Ak k implementácii PLM riešenia pristupujeme len z pohľadu výšky vstupných nákladov, tak sa to môže javiť ako drahé riešenie. PLM riešenia nie sú však jeden uzavretý balík. Riešenie sa skladá na mieru každého zákazníka a takto poňaté takmer vždy dáva vysokú pravdepodobnosť rýchlej návratnosti. Ako som už spomenul, PLM systémy sa nebudujú jednorazovo. Postupným budovaním sa vytvorí PLM systém v takom rozsahu, ako to najlepšie vyhovuje procesom a štruktúre danej firmy. V tomto zmysle aj komplikovanosť nasadenia PLM klesá. Sami sme zástancami skôr niekoľkých menších krokov ako radikálnych a rýchlych zmien, ktoré v sebe nesú viaceré riziká. Pri postupnom budovaní sa kedykoľvek dá spraviť krok späť a riziká straty sa tak výrazne zmenšujú.
Aký je teda ten prvý krok, ktorým sa budovanie PLM začína?
Vo väčšine výrobných podnikov sú nasadené systémy označované ako CAD. Tieto systémy sú akoby základným stavebným prvkom pri budovaní rozsiahlejšieho PLM riešenia, ktoré sa prispôsobuje charakteru výroby a samotných produktov, ktoré daná firma vyrába. Inak musí vyzerať PLM pre firmu, ktorá sa ťažiskovo zaoberá hromadnou výrobou, a inak bude vyzerať PLM systém pre firmu s malosériovou či dokonca kusovou výrobou. Iné riešenie PLM bude pre komplikovaný výrobok ako pre jednoduchý výrobok.
Aké prínosy môže očakávať firma, ktorá už má skúsenosti s prácou v CAD systémoch po tom, ako sa rozhodne nasadiť rozsiahlejšie PLM riešenie?
Hlavné prínosy sa týkajú predovšetkým skracovania času, znižovania nákladov a odstraňovania úzkych miest, ktoré sa v predvýrobných či výrobných fázach doteraz vo firme vyskytovali. Priemyselná výroba je pomerne zložitý proces ovplyvňovaný stovkami faktorov
a bytostne závislý od včasnej výmeny údajov. Nie je to žiadne klišé, keď poviem, že údaje sú jedným z najdôležitejších bohatstiev každej firmy a je len na nej, ako ich dokáže využiť vo svoj prospech. Preto je potrebné, aby sa firma snažila o to, ako dostať tieto údaje pod kontrolu.
Mohli by ste konkretizovať, ako môže PLM pomôcť skrátiť čas vo fáze návrhu produktu, resp. v predvýrobných fázach?
Oproti minulosti, keď sa podklady na výrobu nejakého produktu pripravovali a kreslili ručne, sa dnes práca konštruktéra pomocou CAD systémov zrýchlila približne desať- až dvadsaťnásobne. Ďalšie časové úspory sú aj pri procesoch simulácie a modelovania procesov či jednotlivých produktov. Veľkým problémom firiem sú zmeny. Tým, že po nasadení PLM všetci účastníci vidia tie isté dáta, sa zásadným spôsobom eliminuje dosah zmien. Väčšina firiem má spektrum rôznych softvérových nástrojov. Ich dáta sú často nekompatibilné a veľké množstvo času vyžaduje vzájomná výmena dát. PLM riešenia integrujú tieto nástroje do seba a znížia problémy s dátovou nekompatibilitou.
Premieta sa využívanie PLM riešenia aj do úspory nákladov?
Ak som povedal, že práca konštruktéra sa zrýchlila niekde až dvadsaťkrát, to znamená, že na rovnaký výkon je potrebný oveľa menší počet pracovníkov. Čiže už len z takýchto úvah nám vychádzajú úspory nákladov, ktoré zavedenie CAD technológií prinieslo. Veľa problémov a zbytočných nákladov firmám uniká práve preto, že nemajú údaje riadené. Ešte stále sa totiž stretávame s tým, že do výroby sa dostane výkres, ktorý slúži ako podklad pre výrobu. Následne sa však zistí, že nejde o poslednú verziu produktu, pretože medzičasom boli dopracované ďalšie zmeny do výkresovej dokumentácie. To spôsobí, že daná séria sa musí opravovať alebo v horšom prípade vyradiť medzi nepodarky. PLM riešenie dokáže takýmto situáciám zabrániť, nakoľko všetci zainteresovaní na danom procese pracujú vždy s aktuálnymi verziami dokumentácie. To sú takisto konkrétne úspory nákladov.
Dá sa vôbec povedať, že nasadenie PLM má aj nejaké nevýhody?
Najväčším problémom býva človek. Jeho prvotná obava zo zmien. Nasadenie PLM núti pracovníkov pracovať v presne vymedzených mantineloch, kde treba dosť striktne dodržiavať isté postupy. S takouto zmenou systému práce má určitá skupina pracovníkov problémy. Tam, kde sa to však rozbehne, sa ten odpor okamžite stráca. Ľudia zväčša rýchlo pochopia, že systém im pomáha.
Penetrácia PLM systémov na Slovensku je na istej úrovni. Množstvo podnikov, ktoré by mohli vyťažiť prínosy z ich nasadenia, ich aj tak stále nevyužíva. Aké dôvody sa podľa Vás skrývajú za týmto stavom?
Jeden faktor som pred chvíľou spomenul – je to neochota ľudí zmeniť zabehnuté pracovné návyky. Aj keď sú tam chyby, problémy, radšej ich prehliadnu, aby nemuseli meniť zaužívaný stereotyp. Je to proces, ktorý vyžaduje aj nejaké investície. Rozhodne to však nie sú investície v takej výške, že by boli pre zabehnutú firmu likvidačné.
Zoberme si teraz slovenskú firmu, ktorá realizuje svoje vývojové či predajné aktivity aj v zahraničí. Predstavuje zavedenie PLM riešenia prínosy aj v takomto biznis modeli?
PLM riešenia sú na Slovensku najrozšírenejšie práve v týchto firmách. Ide najmä o dcérske spoločnosti zahraničných matiek, aby sa zachovala jednotnosť riadenia údajov v rámci celej korporácie. Nespornou výhodou je to, že na jednom projekte môžu pracovať tímy lokalizované v rôznych krajinách sveta a pritom sa všetky údaje vzájomne zdieľajú v reálnom čase. Z tohto hľadiska predstavuje PLM riešenie úžasný integračný prvok.
PLM nie je tzv. ostrovný systém, ktorý je od zvyšku podnikových procesov oddelený, ale naopak musí byť prepojiteľný jednak na vyššie úrovne riadenia (ERP), jednak smerom nadol na systémy riadenia technologických procesov či strojov. Aké výhody z tohto hľadiska možno teda očakávať po nasadení PLM?
Pokiaľ firma ešte nemá zavedený PLM systém, tak sme často svedkami toho, že údaje, ktoré boli vygenerované v konštrukčnom výrobnom systéme, musí niekto ručne prepísať do ERP systému, ktorý ich potrebuje pre svoju činnosť. Tento proces so sebou prináša chybovosť, časovú náročnosť, nepružnosť pri zavádzaní všetkých zmien tak, aby boli vždy aktuálne a zavedené okamžite, ako sa udejú. PLM toto všetko odstraňuje, celý proces aktualizácie a prenosu údajov medzi jednotlivými systémami je automatizovaný.
Majú teda moderné PLM riešenia už pripravené rozhrania na komunikáciu so štandardne používanými ERP systémami?
Niektoré PLM riešenia disponujú univerzálnymi rozhraniami, ale treba povedať, že PLM riešenie je vždy tak špecificky nastavené, že väčšinou treba nejakým spôsobom tieto rozhrania dopracovať. V žiadnom prípade nejde o zložité kódovanie celých programov.
Ako vnímate úlohu systémového integrátora v procese nasadzovania PLM systému u zákazníka?
Vo všeobecnosti možno povedať, že výroba akýchkoľvek strojárskych, automobilových či elektrotechnických produktov je taká rozmanitá, že nemožno nasadiť nejaké univerzálne PLM, ktoré by vyhovovalo všetkým odvetviam a typom výrob. Preto je nevyhnutné PLM systém vždy prispôsobiť konkrétnym podmienkam daného podniku, jeho podnikovým, výrobným a technologickým procesom a postupom. Úlohou integrátora je teda čo možno najpresnejšie identifikovať potreby a procesy daného výrobného podniku a následne parametrizovať PLM systém tak, aby z neho používateľ dokázal vyťažiť maximum. V niektorých prípadoch treba spresniť alebo upraviť už zabehnuté procesy vo firme tak, aby sa aj do PLM systému dostávali relevantné údaje, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú kľúčové ukazovatele výkonu danej prevádzky alebo aj celého podniku. Z hľadiska náročnosti používania možno už dnes skonštatovať, že po krátkom zaškolení sú priemerne zdatní používatelia schopní s PLM systémami plnohodnotne pracovať.
Predstavuje PLM systém aj nástroj pre najvyšší manažment z hľadiska podpory rozhodovania? Aké trendy do budúcnosti možno
z hľadiska vývoja PLM systémov očakávať?
Ďalší vývoj bude jednoznačne smerovať k pokročilej vizualizácii a ešte lepšej prezentácii údajov. Akýkoľvek údaj, ktorý bude používateľ potrebovať, sa bude zobrazovať čo najnázornejšie, v súvislostiach a hneď, keď to bude používateľ požadovať. A dôležitou funkciou PLM systému je aj podpora rozhodovania manažérov, aby dokázali na základe získaných údajov daných do súvislostí správne rozhodovať o smerovaní svojej firmy. Dnes sú rozhodujúce náklady a termíny. Manažment potrebuje nástroje, aby dokázal identifikovať úzke miesta svojej firmy a tým aj príležitosti na zlepšenie a následný rast firmy.
Ako by ste definovali priority vašej spoločnosti z hľadiska PLM systémov? Čo chcete slovenskému trhu v tejto oblasti ponúknuť?
Za tie roky, ktoré sa pohybujem v oblasti počítačom podporovaných riešení si niekedy pripadám tak trochu ako misionár. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sme začínali presviedčať zákazníkov o tom, že 2D CAD systémy sú dôležité a že to má budúcnosť. Časom sa ukázalo, že sme mali pravdu. Neskôr sme začali presadzovať 3D systémy a tiež nám to chvíľu trvalo, aby ich koncoví používatelia prijali. V súčasnosti prežívame podobnú situáciu s PLM riešeniami a sme svedkami toho, že tak ako predchádzajúce technológie, aj PLM má perspektívu a jeho nasadenie môže zásadným spôsobom pomôcť firme rásť a rozvíjať sa. Mnohí zákazníci už na to prišli a verím, že tí ďalší čoskoro objavia „prínosy“ pre svoje podniky. Nepovažujeme sa za „nositeľov pokroku“, to by bolo trochu prehnané, ale naším cieľom je presadzovať tieto moderné, perspektívne riešenia podnikom, ktoré môžu z toho získať naozaj reálne prínosy.
Ďakujeme za rozhovor.
