Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli pre techniku ako vašu životnú profesiu?

Obaja rodičia boli technici, profesori na Technickej univerzite v Košiciach. Otec bol pri vzniku Stavebnej fakulty, robil zložité matematické výpočty pre nosné konštrukcie. Mama je hutníčka, zakladala Katedru integrovaného manažérstva. Chcela, aby som sa stala lekárkou, mňa to ťahalo k dizajnu alebo k architektúre. Rozmýšľala som aj nad štúdiom jazykov. Rozhodla som sa však pre Fakultu elektrotechniky a informatiky a neľutujem to, pretože mám inžinierske, technické rozmýšľanie, ale uplatňujem aj svoju kreativitu.

Aké vlastnosti musí mať človek, ktorý sa rozhodne založiť techno-startup/firmu?

Do MATSUKA som prišla tak, že som oslovila CEO, Matúša Kirchmayera, či by mi mohol robiť mentora v mojom startupe EMOMIME, na ktorom som pracovala na Technickej univerzite v Košiciach. Zistili sme, že technológie, na ktorých som pracovala na TUKE v oblasti umelej inteligencie a interakcie človek – počítač, ako aj v startupe, sú podobné niektorým jeho predchádzajúcim projektom alebo sa dopĺňajú. Dnes spolu tvoríme nové vízie a smerovanie firmy. Nechýba mi nadšenie pre všetko nové, ale tým, že ma formovalo akademické prostredie, nemám skúsenosti so všetkým, čo sa týka podnikania. Avšak rýchlo sa učím a veľmi ma to baví. Verím tomu, že ak mi niektoré vlastnosti alebo schopnosti chýbajú, tak si dám poradiť a všetko sa doučím.

Musia byť pracovníci úspešného startupu/firmy nevyhnutne workoholici alebo od čoho závisí úspech?

Nemyslím si, že musia byť workoholici, ale keď človeka práca baví, tak sa mažú hranice medzi pracovným a súkromným životom. Sú ľudia, ktorých neúspech odrádza, a takí, ktorí v neúspechu vidia ďalšiu príležitosť.

Kde ste investovali svojich prvých zarobených 1 000 eur a prečo práve tam?

Do menšieho hardvéru – senzorov, ktoré sme nevyhnutne potrebovali na vývoj, a ďalej do ľudí, napríklad dizajnérov.

Máte nejaké zásady či osvedčené postupy, ktorých sa vo svojej práci držíte?

Naučila som sa dávať si menšie čiastkové ciele, pričom mám pred sebou väčší cieľ, respektíve víziu. Je to preto, aby som popri rôznych každodenných aktivitách typu administratíva a vybavenie mailov nezabúdala, že si musím vyhradiť čas aj na to najdôležitejšie.

Čo považujete v súčasnosti za najväčšiu výzvu (technickú, spoločenskú…)?

Vytvárať technológie, ktoré ľuďom zlepšia, uľahčia život alebo im prinesú nové formy zážitkov. Verím, že umelá inteligencia a virtuálna alebo rozšírená realita nie sú iba „hajpy“ – nafúknuté bubliny, ale že majú skutočne obrovský potenciál.