Pri definovaní hlavných hráčov by v tomto smere nemalo zostať len pri výskumných a vývojových organizáciách, ale predovšetkým pri koncových zákazníkoch, ako sú priemyselné závody, nemocnice, zdravotné poisťovne, armády a ďalšie. Osveta by teda mala smerovať tak, aby títo koncoví aktéri vyhľadávali dodávateľov či už nových vyvíjaných technológií, alebo štandardných aplikácií. Na druhej strane zákazníci musia byť dostatočne presvedčení o spoľahlivosti svojich dodávateľov. Automatizácia, robotika či digitalizácia nesmú byť samoúčelné, ale musia predovšetkým riešiť reálny problém.
Aby sa táto osveta realizovala, sú potrebné finančné zdroje. Scenár v prípade finančných dotácií by však nemal byť taký ako doteraz, kde VaV organizácie naplánujú vedecký či vývojový projekt a pri zohľadnení dosahu ako posledný krok doplnia zákazníka, ktorý možno o daný výstup nemá ani záujem. Aby sa nestalo, že finančné zdroje sa vynaložia zbytočne na vývoj, o ktorý nie je záujem, malo by sa postupovať úplne opačne, a to zo strany zákazníka, ktorý dostane finančnú podporu na inovatívne riešenie svojich problémov. Ten si následne vyberie, ktoré z VaV organizácií mu tento problém vyriešia. Týmto by sa zároveň posilnila konkurencia VaV centier na báze reálnych ukazovateľov, ako počet aplikácií, spoľahlivosť riešení, časové oneskorenia pri riešeniach, zvýšenie produktivity, a nielen na báze vedeckého hodnotenia počtu karentovaných publikácií a citácií.
Práve v takomto kontexte sa ako veľmi dôležitá javí úloha klastrov a národných platforiem, ktoré dokázali svojich členov spoľahlivo a otvorene informovať o príležitostiach spolupráce a aby vytvárali zdravé konkurenčné a predovšetkým partnerské prostredie založené na transparentnosti a spoľahlivosti. Medzi takéto klastre patrí aj Klaster AT+R, ktorý združuje rôznych členov od vyšších územných celkov cez výskumné a vývojové organizácie, dodávateľské a integračné spoločnosti až po samotné priemyselné závody.
