Vyzerá to však tak, že aj keď pomaly, niečo sa predsa len mení. Hlavným hnacím motorov týchto zmien sú environmentálne zásahy, ktoré vznikajú používaním fosílnych palív a stupňujú už aj tak „prehriatu“ debatu o globálnom otepľovaní. No a potom je tu aj otázka, ktorá už dlho máta našu myseľ: „Dokedy budeme schopní napájať a poháňať svet spôsobom, akým to robíme dnes?“
Vieme, že zásoby uhlia, nafty, plynu nie sú nevyčerpateľné. Navyše dostupnosť (a tým aj cena) týchto zdrojov je často aj otázka politická, a preto všetky tie snahy o diverzifikáciu. Spomeňme si len na nedávnu patovú situáciu ohľadom dodávok plynu na Slovensko. Európska únia žiada od svojich členských krajín úpravu cieľov a plánov v energetike tak, že do roku 2020 bude z obnoviteľných zdrojov krytá pätina z celkovej energetickej spotreby v EÚ. Aj keď je pre niektoré krajiny tento plán príliš ambiciózny a diskusia o ňom stále pokračuje, vznikajú viaceré legislatívne úpravy a podnety v tejto oblasti. Na Slovensku spustilo Ministerstvo hospodárstva program na podporu využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach. Podľa údajov na internetovej stránke ministerstva je: „Program zameraný na podporu domácností, ktoré si nainštalujú kotol na biomasu alebo slnečné kolektory“.
Nový vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií plánuje podporiť právnické subjekty, ktoré budú vyrábať zelenú elektrinu. Firmy budú mať garantovaný výkup tejto elektriny, podobne ako je to v iných krajinách EÚ. Táto štátna záruka je nevyhnutná, lebo zelená elektrická energia je zatiaľ stále drahšia ako elektrická energia z uhlia alebo uránu. Slovensko dnes na výrobu zelenej energie využíva hlavne energiu z vody a biomasy. V prípade solárnej energie, aj keď je čistejšia a prakticky nevyčerpateľná, hlavne pre vysokú cenu, prevláda skôr rezervovaný prístup. Stále sú otvorené niektoré technické otázky týkajúce sa efektivity prevodu slnečnej energie a jej skladovania. Ak si zodpovieme na tieto otázky, verím, že našu civilizáciu čaká svetlá energetická budúcnosť.
