Pracovníkom na technických úsekoch je blízke logické myslenie a vplyvy, ktoré možno jednoducho kvantifikovať a práve v oblasti s ľudskými faktormi je tendencia bagatelizovať, respektíve riešenia odsúvať. Veľakrát sa očakáva, že technické riešenia automaticky odstránia jestvujúce problémy v podniku, aj keď príčiny problémov môžu byť práve netechnického charakteru. V minulosti, v začiatkoch mechanizácie výroby bolo množstvo vykonanej práce závislé od úrovne nástroja či technológie, obrazne povedané od veľkosti lopaty pracovníka. Výsledky aktuálnych analýz poukazujú na fakt, že výkonnosť výrobného procesu je v súčasnosti často limitovaná možnosťami a schopnosťami pracovníkov obsluhy a správy technických systémov, a preto nemožno bez kompetentných a angažovaných zamestnancov dosiahnuť očakávané a plánované výkonnostné parametre. Rovnako ako investujeme do nákupu a obnovy technických systémov a technológií, je nevyhnutné zabezpečenie potrebných zdrojov a dostupných prostriedkov na prácu s ľuďmi a zabezpečenie vhodných podmienok na ich efektívnu prácu.
Aby bolo vyhodnotenie stavu, dosiahnutej úrovne a smerovania systému efektívneho manažmentu pracovníkov objektívne, je potrebné dôsledné sledovanie strát spôsobených chýbajúcim, nevyužitým alebo nespôsobilým personálom. Prejavom dobre fungujúceho manažérskeho systému je vytvorenie pracovného prostredia podnecujúceho praktické riešenia s aktívnym prístupom a s možnosťami na zlepšovanie s jasnými pravidlami a definovanými postupmi eliminujúcimi neurčitosť daných procesov. Vysoká úroveň procesu adaptácie pracovníkov a opatrenia na zníženie fluktuácie vytvárajú koncepčné riešenia umožňujúce kontinuálny rozvoj. V opačnom prípade vzniká riziko straty informácií v súvislosti s odchodom pracovníkov. Zdravé pracovné podmienky bez rušivých vplyvov, umožňujúce prístupy potrebné k práci s vylúčením obmedzenia produktivity nesprávnym manažovaním hierarchických a byrokratických postupov, vytvárajú prostredie, v ktorom je možné reálne uplatnenie metód štíhlej výroby s podporou tímovej práce, odstraňovanie bariér medzi oddeleniami a vytváranie podmienok k zavádzaniu zmien.
Vzdelaní a spôsobilí pracovníci predstavujú najcennejší kapitál výrobného podniku a poskytovanie príležitosti na preukazovanie a využívanie svojich schopností v prospech oddelenia a organizácie podporuje pozitívnu angažovanosť. Iba podnik intenzívne pracujúci na rozvoji ľudských zdrojov a potenciálu svojich pracovníkov môže efektívne využívať maximálny možný výkon výrobných zariadení a tým dosahovať ciele oddelenia a organizácie.
