Prvým vážnym míľnikom v energetickom odvetví bol prelom rokov 2005 až 2006, keď vzniklo napätie medzi Ruskom a Ukrajinou ohľadom ceny zemného plynu. Tento spor vyústil k výraznému obmedzeniu dodávok plynu do EÚ. V januári 2007 to bolo medzi Ruskom a Bieloruskom z dôvodu ropy. Začiatkom roka 2009 výpadok dodávok zemného plynu zasiahol aj Slovensko, keď nastalo zastavenie prepravy zemného plynu zo strany Ruska a Ukrajiny. Posledné udalosti urýchlili ukončenie prác na reverznom toku plynu na západnej hranici Slovenska. Do roku 2009 plyn tiekol len smerom z východu na západ. V súčasnosti plyn cez Slovensko už môže tiecť obojsmerne. Dnes možno na mape vidieť aj nové vektory toku zemného plynu, ktoré ešte pribúdajú. Podobne súčasná kríza na Ukrajine primäla v roku 2014 k vybudovaniu reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. V súčasnosti sa pripravuje ďalší prepoj na Poľsko, ktorý zabezpečí severno-južný koridor cez Slovensko.
Denne počúvame vyjadrenia veľmocí o plánoch nových trás na dodávku základných energetických médií pre rôzne krajiny. V záujme Európskej komisie je zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov, ako je hydroenergia, veterná a slnečná energia, geotermálne zdroje či spaľovanie biomasy, do roku 2020.
Hlad po energiách je priamo spojený s energetickou efektívnosťou a s úsporami energie. Ešte v roku 2006 boli predstavy, že v roku 2017 budú úspory 9 % z celkovej spotreby energie. Ak si všetko zhrnieme, aktualizujeme, kalkulačka nám dá určite iný výsledok. S úsporami energie súvisí snaha o znižovanie emisií skleníkových plynov a s tým súvisiaca zmena v technologických postupoch výroby a spotrebe energií. Zemný plyn má významnú úlohu aj pri znižovaní emisií. Teda nejde len o to, odkiaľ energiu získať, ale otázka by mala byť postavená aj takto: Treba naozaj toľko energie, koľko žiadame? Využitie nových technológií nie je len o modernosti či prestíži, ale hlavne o úsporách energií.
