V takejto situácii je pravidlom rastúci stres práve pre činnosti profesií, ktoré sú na konci harmonogramu prác, teda najmä automatizérov. Tí dostanú priestor na dôkladné testy, napríklad pre systémy havarijnej odstávky (ESD), až po pripojení napájania, skompletizovaní a opätovnom oživení technologického zariadenia. Každé oneskorenie, pri fixnom konečnom termíne nábehu, zužuje priestor na ich prácu. S tým sa musia naučiť žiť. Skutočnou nočnou morou sú však takzvané posledné zmeny projektu tesne pred nábehom. Tie pramenia:
- z nedôslednej prípravy,
- z improvizovaných riešení problémov na technologickom zariadení, ktoré sa odhalili až po otvorení – rozobratí zariadenia,
- z redukcie objemu prác, ktoré sa nedali úplne vykonať v pôvodne plánovanom rozsahu vzhľadom na skrátenie termínu odstávky.
Ako tieto situácie riešiť. V prvom prípade je riešenie zrejmé a platí nielen pre práce cez odstávky, ale pre akýkoľvek projekt. Vždy sa oplatí technicky dôsledne vyjasniť všetky súvislosti pred začiatkom realizácie. Druhý prípad je otázkou komunikácie medzi jednotlivými profesiami a indikácií aj menej pravdepodobných scenárov. V treťom prípade poskytuje riešenie modulárny softvér, ktorý však možno urobiť iba vtedy, ak sú alternatívy známe a vydiskutované vopred. Spoločným prvkom všetkých riešení je medziprofesijná komunikácia počas prípravy projektu a informovanosť o rizikách aj tých profesií, ktoré priamo tieto riziká nenesú, teda tímová príprava projektu a koordinačné technické rokovania. Veľkým prínosom k riešeniu je skúsenosť z predchádzajúcich odstávok a revízií a celkové poznanie zariadenia, aby už nasledujúca odstávka nočnou morou nebola.
