Výpadok produkcie, opätovný nábeh a extrémne zaťaženie technologických aparátov predstavujú v tomto prípade obrovské ekonomické straty. Ako dosiahnuť, aby boli operátori kvalifikovaní a vedeli vyťažiť z riadeného objektu maximum, pri vysokej bezpečnosti prevádzky. Ide o niekoľko aspektov:

  • porozumenie podstate technológie výrobne,
  • príprava (školenie) na zvládnutie abnormálnych stavov,
  • zaškolenie do postupov operovania na systéme riadenia,
  • oboznámenie sa s filozofiou riadenia,
  • zaškolenie do vyšších stupňov riadenia (APC),
  • oboznámenie sa s cieľmi riadenia.

V prvých dvoch prípadoch je najefektívnejšia cesta k zvládnutiu problematiky priama účasť na riadení existujúcej referenčnej jednotky, teda asistencia skúsenému operátorovi rovnakej (licenčnej) technológie. Výsledkom môže byť aj certifikácia operátora pre danú technológiu. Existuje náhrada tohto prístupu pomocou simulátorov danej technológie. Je to prístup menej kritický, bezpečný, ale finančne náročnejší, pretože vyžaduje licenčný softvér a nejaký hardvér, kde sa tento simulátor zbieha.

Obvykle to býva ďalšie operátorské pracovisko pri zachovaní rovnakého operátorského prostredia, ako má systém riadenia. Výhodou je potom možnosť periodických preškoľovaní, prípadne zaškoľovaní nových operátorov. Ďalšie uvedené aspekty by mali byť aspoň z časti pokryté dodávateľom projektu systému riadenia, a to aj v jeho záujme, aby operátori vedeli využiť know-how implementované v systéme riadenia. Oplatí sa poistiť si úspešnosť nasadenia systému riadenia dôkladnou inštruktážou operátorov.