e tu však aj opačný aspekt. Otvorenosť systémov riadenia na úrovni operátorských pracovísk a začlenenie do vyšších štruktúr manažérskeho riadenia, nové funkcie spojené s údržbou a sledovaním „zdravia“ meracích a akčných členov či expertné systémy pre technologické zariadenia alebo dokonca funkcie ochrany objektov a sledovanie pohybu personálu vytvárajú na tejto úrovni priestor pre aplikácie informačných technológií, aj keď trochu netradične – v režime reálneho času, teda ako bezprostrednú reakciu na podnet.
Dôvod je zrejmý. Operátorské pracoviská a všetky účelové moduly systému riadenia na tejto úrovni pracujú na platforme odolných priemyselných PC s operačným systémom hromadného použitia (Microsoft), zapojené v sieti so selektívnym prístupom k údajom. Procesory týchto modulov reagujú na podnet operátora, napríklad zobrazenie segmentu riadeného procesu s reálnymi údajmi. Po ukončení takejto úlohy sú (s výnimkou pripravenej aktualizácie údajov po niekoľkých sekundách) v podstate nečinné a čakajú na ďalší podnet. Preto sa priamo ponúka ich využitie na iné, už spomínané účely. Nebudeme polemizovať o tom, v akom rozsahu sú všetky takéto funkcie ešte súčasťou riadenia technologického procesu, faktom však zostáva, že sú súčasťou systému riadenia. Preto sa čoraz častejšie vyskytuje potreba, aby sa aplikačný inžinier pre riadenie procesov vedel vyrovnať aj s úlohami zasahujúcimi hlboko do triedy, ktorú zvykneme už nazývať informačné technológie.
Začína sa to pri definovaní parametrov siete, ktorá tvorí systém riadenia a jeho okolia, pokračuje cez definovanie funkcií servera a všetkých jeho partnerov v sieti a nakoniec samotným spracovaním aplikačných úloh na podporu údržby, ekonomické riadenie alebo ochranu personálu či objektov. Ambíciou je poskytnúť zákazníkovi čo najúplnejšie riešenie. A to niekedy môže znamenať prekročiť horizont toho, čo považujeme ešte za riadenie technologického procesu.
