Ešte horšie to je s novými projektmi a zámermi. Investori vo všeobecnosti čelia nedostatku dopytu, nestabilite trhov, kolísaniu cien vstupov ap. V takýchto podmienkach je priam alchýmiou spočítať návratnosť vložených prostriedkov. Klesá aj dostupnosť úverov a rastie ich cena. Nevieme, kde je koniec tejto špirály, neveríme predikciám a výhľadom. Veď ešte na konci minulého roka všetky renomované ekonomické agentúry svorne tvrdili, že nás sa kríza vážnejšie nedotkne.
Myslím si, že práve v takomto období by sa mohli verejné aj súkromné investície sústrediť na projekty, ktorých potreba „nezávisí“ od finančnej krízy. Na Slovensku sú, podľa mňa, takýmito projektmi budovanie infraštruktúry, energetických zdrojov a rozvodov. V infraštruktúre a energetike totiž Slovensko naakumulovalo v posledných desaťročiach obrovský skrytý dlh. Investície do nich sú nevyhnutnosťou. Investície do budovania diaľnic, modernizácie železníc a nových energetických zdrojov nás priblížia štandardu okolitých krajín a zvýšia našu konkurencieschopnosť.
Takéto investície by, samozrejme, vygenerovali mnoho príležitostí pre slovenské firmy a pracovných miest pre ich zamestnancov. Výnimkou by neboli ani dodávateľské podniky zaoberajúce sa automatizáciou a elektrosystémami. Podmienkou moderného diaľničného alebo železničného úseku je dnes aj vybavenie výkonnými sofistikovanými informačnými a riadiacimi systémami. Ešte väčší je podiel riadiacich systémov a elektrosystémov pri budovaní a modernizácii energetických zdrojov. Preto by práve tieto projekty mohli zabezpečiť kontinuálny rozvoj automatizačných technológií na Slovensku aj počas krízy. K naštartovaniu takýchto projektov treba spracovať kvalitné zámery a spojiť rôzne spôsoby financovania (štátny rozpočet, európske fondy, súkromné finančné zdroje ap.).
