Kinect napriek prvotnému nadšeniu od začiatku brzdil nedostatok herných titulov, ktoré by s ním fungovali bez problémov a naplno využívali jeho potenciál. Úvodnú vlnu nadšenia netlmila len frustrujúca nepresnosť, ktorú notorickí hráči netolerujú, ale napríklad aj pomerne veľké nároky na priestor. Aby Kinect fungoval, treba sa niekedy v stiesnenejších izbách zbaviť nábytku alebo ho minimálne popresúvať. Na webe sa dajú nájsť desiatky analýz, ktoré hľadajú odpoveď na otázku, prečo Kinect nenaplnil očakávania. Presnejšie povedané, očakávania v hernom svete.
Lebo kým na masovom spotrebiteľskom trhu sa zdá Kinect odsúdený na rolu tuctového prídavného zariadenia, inovátori z rôznych oblastí biznisu preň vymýšľajú a nachádzajú rozličné uplatnenie – od viac či menej použiteľných nápadov až po extravagantné úlety. Zariadenie sa totiž nedá pripojiť iba ku konzole, ale aj k tradičnému PC. Vďaka tomu s ním od začiatku experimentujú umelci či konštruktéri v robotike a aktívne ho využívajú animátori na zaznamenávanie pohybu postavičiek. Z kategórie bizarných môžeme spomenúť nápad využiť Kinect na ovládanie toalety – či už záchodovej dosky, alebo splachovania – absolútne hygienicky, bezdotykovým pokynom rukou. Nápadom sa medze nekladú a možností, ako využiť Kinect alebo iné zariadenia na snímanie pohybu, časom určite pribudne.
Pre čitateľov ATP Journalu by mohlo byť zaujímavé využitie Kinectu ako súčasti výrobnej linky. Kinect tu slúži na odsúhlasovanie výrobných úkonov pri manipulácii s citlivými komponentmi vo výrobe v náročnom segmente automotive, kde je v prípade akéhokoľvek prídavného zariadenia v blízkosti možné riziko poškodenia komponentov či nástrojov. Práve využitie Kinectu umožňuje ovládanie výroby na diaľku gestami. Tento nový prístup k „tradičnému“ spôsobu ovládania montážnych liniek bol už úspešne nasadený práve na Slovensku, kde sa Kinect využíva na rozpoznávanie pohybu pracovníka vo výrobe.
