Práve rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie v Európe sa pripisuje súčasne nárast aj pokles cien energie. Veterné a solárne elektrárne majú veľmi lacnú prevádzku a vytláčajú z trhu tradičné zdroje. Vzniká prebytok elektriny, takže jej trhová cena klesá. Pri nižších cenách elektriny sa nevypláca prevádzkovať moderné, no drahšie paroplynové výrobne a na trhu sa udržia len najstaršie, hoci znečisťujúce elektrárne na hnedé uhlie. Výstavba obnoviteľných zdrojov je však často dotovaná zvýhodnenými výkupnými tarifami, na ktoré sa musia skladať spotrebitelia, a preto koncová cena elektriny zostáva vysoká. Drahá energia nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť priemyslu a dotýka sa aj nízkopríjmových skupín obyvateľstva, preto sa častejšie skloňuje otázka energetickej chudoby a dostupnosti energie.
Nízke trhové ceny elektriny odrádzajú investorov od výstavby akýchkoľvek zdrojov okrem tých, na ktoré môžu dostať garancie dlhodobo stabilnej výkupnej ceny. Pre veľkú zotrvačnosť energetického sektora je však potrebné plánovať s dlhším výhľadom do budúcnosti. Veď výstavba klasickej elektrárne trvá mnoho rokov. Dlhá etapa prípravy a výstavby sa obzvlášť týka jadrových elektrární, ako sú rozostavaný 3. a 4. blok elektrárne Mochovce a pripravovaný Nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Ťažkosti so zabezpečením stabilného prostredia pre investíciu do jadrových zdrojov sme mohli sledovať aj na príklade tendra na výstavbu blokov v českej jadrovej elektrárni Temelín alebo v britskej elektrárni Hinkley Point C.
Na základne dnešných rozhodnutí sformulovaných v energetickej politike a v regulácií trhu sa bude vyvíjať budúcnosť energetiky Slovenska. Orientácia v problémoch energetiky je stále zložitejšia, avšak práve energetika je chrbticou celého hospodárstva.
