Právny rámec EÚ pre zavádzanie inteligentných meracích systémov

Inteligentné siete (ďalej len IS) sú vysoko aktuálnou témou energetickej politiky EÚ. Podpora a rozvoj IS je jedným z kľúčových smerovaní, ktoré by mali prispieť k naplneniu zámerov stratégie Európa 2020 v oblasti energetiky a klimaticko-energetických cieľov EÚ (20-20-20). Tretí energetický liberalizačný balík legislatívy EÚ  z roku 2009 hovorí, že cieľom je okrem iného dlhodobá modernizácia európskych energetických systémov. IS sú všeobecne vnímané ako nástroj na zvyšovanie efektívnosti využívania elektriny, znižovanie netechnických strát v sústavách, zvyšovanie ich spoľahlivosti a kľúčom  k plošnému pripájaniu obnoviteľných zdrojov energie do týchto sústav. Na úrovni EÚ zatiaľ neexistuje konkrétna legislatíva pre oblasť IS, avšak Európska komisia (ďalej len EK) vydala Oznámenie týkajúce sa inteligentných sietí a zriadila Pracovnú skupinu pre inteligentné siete (Smart Grid Task Force).

Inteligentné meracie systémy (ďalej len IMS) sú základným prvkom IS. Realizácia IMS vo všeobecnosti podporuje aktívnu účasť všetkých účastníkov trhu a najmä odberateľov na trhu s elektrinou. Smernica EPaR č. 2009/72/EÚ o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou z 13. júla 2009, ktorá je súčasťou tretieho energetického balíka, tak už vytvára európsky legislatívny rámec na zavedenie IMS. V prílohe I., bod 2 smernice boli s cieľom posilnenia práv a ochrany spotrebiteľa všetkým štátom EÚ uložené povinnosti týkajúce sa zavádzania IMS do roku 2020. Každý členský štát mal však možnosť posúdiť celospoločenské náklady a prínosy ich plošného zavedenia a rozhodnúť o miere ich nasadenia podľa lokálnych pomerov.

Energetická efektívnosť je jedným z kľúčových strategických zámerov EÚ v oblasti energií s ohľadom na predpokladaný budúci deficit energií v priestore Európy. Smernica EPaR č. 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti s termínom transpozície v SR do 5. júna 2014 sa na viacerých miestach zaoberá povinnosťami energetických spoločností umožniť koncovým odberateľom riadiť si svoju spotrebu energií, pričom vyúčtovanie spotreby sa má realizovať na základe skutočnej spotreby a dostatočne často.

V záujme posilnenia postavenia aj malých koncových odberateľov je nevyhnutné, aby mali
k dispozícii také technické zariadenie, ktoré im poskytne skutočné informácie o spotrebe energií vrátane spotreby elektriny v priebehu času, aby si ju mohli riadiť tak, aby optimalizovali aj náklady na jej obstaranie. V súvislosti s ekonomickou krízou, ktorá má výrazný vplyv na obyvateľov SR, je záujmom SR nákladovo efektívnym spôsobom zabezpečiť koncovým odberateľom výhody zavádzaním IMS, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie energií napr. v tarifných pásmach, keď je cena na trhu objektívne nižšia.

V Európe je v súčasnosti inštalovaných viac ako 40 miliónov inteligentných meradiel [EC, 2011] a do roku 2020 sa očakáva inštalácia až 240 miliónov [Pike Research, 2011]. Technológie IMS sú perspektívne využiteľné ako multiutilitné technológie pre všetky energetické médiá (plyn, teplo, prípadne voda).
Prioritný význam modernizácie energetických systémov a posilňovanie práv a účasti koncového odberateľa na trhu s energiou cez urýchlené zavádzanie IMS a rozvoj IS sa odzrkadľuje aj v novej legislatíve energetického infraštruktúrneho balíka (nariadenie TEN-E) a v návrhu záverov Rady EÚ k oznámeniu EK k vnútornému energetickému trhu.

Východiská a právny rámec SR pre zavedenie inteligentných meracích systémov v elektroenergetike SR

Slovenská republika zosúladila od 1. septembra 2012 národnú legislatívu s 3. energetickým balíčkom EÚ. Transpozíciou uvedenej smernice zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) sa zaviazala zabezpečiť realizáciu IMS, podporujúcich aktívnu účasť odberateľov na trhu s dodávkou elektriny. Podmienkou zavedenia IMS iba pre určitú časť odberateľov (tzv. selektívne zavedenie) bolo preukázanie členským štátom ekonomicky opodstatneného rozsahu zavedenia IMS na základe uskutočneného ekonomického hodnotenia do 3. septembra 2012 (ak sa ekonomické hodnotenie neuskutoční, do roku 2020 by mali byť IMS nainštalované minimálne u 80 % všetkých koncových odberateľov elektriny).

Technológie typu Automated Meter Reading (AMR), ktoré obsahujú časť funkcií IMS, sa v SR už v súčasnosti využívajú na vyšších napäťových hladinách. Riešeniami AMR sú pokryté všetky významnejšie odberné miesta kategórie merania typu A v celkovom počte 50 000 s monitorovaním priebehu odberu (s ich pomocou možno diaľkovo odčítavať spotrebované množstvo elektriny v celkovom objeme cca 50 % spotreby SR). Ďalší rozvoj IMS je sústredený na úroveň nízkeho napätia (ďalej len NN) s cieľom vytvoriť vhodné predpoklady na aktívne riadenie spotreby aj samotnými odberateľmi, integráciu distribuovaných zdrojov elektriny a efektívne riadenie distribučných sústav pri rozvíjajúcej sa e-mobilite, väčšom nasadzovaní obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len OZE) a pod.

Z dôvodu efektívneho vykonávania čiastkových úloh a komunikácie výstupov bol vytvorený a ministrom hospodárstva SR menovaný Riadiaci výbor na prípravu a realizáciu projektu zavádzania IMS  v elektroenergetike na Slovensku (ďalej len RV IMS), zložený zo zástupcov štátnych orgánov a kľúčových účastníkov trhu ako nositeľov jednotlivých činností a úloh projektu IMS.

Ekonomické posúdenie dlhodobých nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov v elektroenergetike SR

V súlade s transpozičnou legislatívou SR v oblasti zavádzania IMS § 42 ods. 1 zákona Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len ÚRSO) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len MH SR) vypracoval Ekonomické posúdenie dlhodobých nákladov a prínosov zavedenia IMS na Slovensku podľa odporúčania Európskej komisie (ďalej len analýza CBA). CBA pripravená ÚRSO v spolupráci s MH SR ustanovila zavedenie IMS pre odberateľov elektriny  s ročným odberom najmenej 4 MWh. CBA bola kalkulovaná len pre odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia. To predstavuje približne 23 % zo všetkých predpokladaných odberných miest  v roku 2020 s odberom približne 53 % z celkového ročného množstva spotrebovanej elektriny na napäťovej úrovni NN. Podrobnosti pre zavedenie a prevádzku IMS určí vyhláška ministerstva, ktorá sa v súčasnosti pripravuje.

Podľa § 42 ods. 3 zákona ÚRSO zohľadní náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku IMS pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie po obstaraní a inštalácii IMS a ich uvedení do prevádzky. Súčasne sa regulačnému úradu odporúča zabezpečiť rámec regulačných princípov tak, aby sa minimalizoval dosah na cenu pre koncových odberateľov.

Zavádzanie IMS bude priebežne sledované s dôrazom na dosiahnutú ekonomickú efektívnosť inštalácie skutočne namontovaných inteligentných meradiel. Na základe získaných údajov o skutočných nákladoch a prínosoch súvisiacich so zavádzaním IMS po prvých dvoch rokoch bude efektívnosť navrhnutého scenára prehodnotená.

Kvantifikácia prínosov zavedenia IMS podľa analýzy CBA

Kvantifikácia ročných prínosov bola vypracovaná podľa Odporúčania Európskej komisie o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov č. 2012/148/EÚ z 9. marca 2012. Celkové ročné prínosy zo zavedenia IMS sa plne prejavia až po zavedení cieľového počtu cca 600 000 inteligentných meradiel v cieľovom roku 2020. Ročný prínos bude podľa analýzy CBA 21,8 mil. eur. Priemerný prínos na inteligentné meradlo je približne 36,2 eur/ks/rok.
Pomer prínosov a celkových prínosov podľa analýzy CBA pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou uvádza nasledujúca tabuľka.

Prínos
Distribučná spoločnosť Dodávateľ elektriny Koncový odberateľ
Pomer prínosov a celkových prínosov 16,77% 13,56% 70,16%

Zdroj: CBA

Tab. 1 Pomer prínosov pre účastníkov trhu pri cieľovom stave nainštalovaných inteligentných meradiel 603 750 kusov v roku 2020

Z tabuľky vyplýva, že z celkového prínosu zo zavedenia IMS dosiahnu distribučné spoločnosti a dodávatelia najnižší prínos. Najvyšší prínos dosiahnu koncoví odberatelia. Celkovú výšku nákladov znášajú distribučné spoločnosti, z čoho vyplýva nepomer medzi vynaloženými nákladmi a dosiahnutými prínosmi (pozri nasledujúcu kapitolu).

Nákladový rámec pri zavedení IMS podľa analýzy CBA

Náklady na zavedenie IMS zahŕňajú náklady na nákup inteligentných meradiel, komunikačné technológie a dátové centrum. Celkové náklady na inštaláciu a prevádzku cca 600 000 inteligentných meradiel v roku 2020 pri lineárnom scenári zavádzania podľa analýzy CBA predstavujú približne 90,3 mil. eur, z toho investičné náklady predstavujú 67,9 mil. eur a prevádzkové náklady 22,4 mil. eur. Priemerné ročné náklady predstavujú 11,3 mil. eur. Prepočítané jednotkové náklady na inštaláciu inteligentných meradiel podľa analýzy CBA sú 139,4 eur pre trojfázový IM a 112,6 eur pre jednofázový IM.

Z hodnotenia návratnosti investovaných prostriedkov vyplýva, že hodnota investovaných diskontovaných kumulovaných prostriedkov sa vráti najskôr v priebehu roku 2019 alebo 2020 v závislosti od realizovaného scenára zavádzania, skutočne vynaložených investičných prostriedkov a skutočných prínosov.
Riadiaci výbor pre zavádzanie IMS (RV IMS) vyhlásil prieskum trhu pre jednotlivé komponenty IMS (pre spoločnosti VSD, ZSD, SSE-D). Jedným zo záverov prieskumu trhu bolo porovnanie reálnych nákladov na inštaláciu IMS na jedno odberné miesto s analýzou CBA.

Z prieskumu trhu vyplynul reálny rozdiel nákladov na inštaláciu IMS na jedno odberné miesto, ktorý je oproti CBA vyšší o 35,5 eur v prípade GPRS komunikácie a 63,92 eur v prípade PLC komunikácie. Pri perspektívne celoplošnom zavedení IMS sa jednotkové náklady znížia, preto sa odporúča, aby prevádzkovatelia distribučných sústav uvažovali už v tejto etape s budúcim konečným počtom inteligentných meradiel (rozšíreným alebo plným roll-outom).
Úlohou RV IMS je preto nájsť optimálne technické riešenie, ktoré na jednej strane bude spĺňať požadované technické a funkčné požiadavky a na druhej strane sa bude čo najviac približovať očakávaným nákladom v analýze CBA; pilotným projektom sa tiež snaží preukázať opodstatnenosť prípadných vyšších nákladov zvýšením očakávaných prínosov so zohľadnením možnosti výroby alebo montáže IMS z dodaných komponentov na Slovensku, čo by mohlo viesť k vytvoreniu nových pracovných miest. MH SR zároveň odporúča, aby regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav realizovali spoločné obstarávanie jednotlivých komponentov IMS vo väčších objemoch.

Regulačné princípy, ktoré umožnia zohľadnenie nákladov spojených so zavedením IMS podľa § 42 ods. 3 zákona o energetike, sa odporúča nastaviť tak, aby sa minimalizoval dosah na ceny pre koncových odberateľov. S cieľom minimalizácie nákladov na zavedenie IMS MH SR zároveň odporúča nastaviť regulačné princípy pre distribučné spoločnosti tak, aby pri pripájaní nových odberateľov a takisto pri každej výmene meracieho zariadenia po roku 2015 inštalovali IMS na odberných miestach, ktoré spĺňajú kritériá ich zavedenia. Možné zníženie nákladov na komunikačnú infraštruktúru predstavuje tiež zohľadnenie už preinvestovaných prostriedkov do existujúcej vybudovanej energetickej optickej siete s možným využitím pridaných služieb.

Všeobecný opis a charakteristika inteligentných meracích systémov

IMS je súbor zariadení zložený z určeného meradla a ďalších technických prostriedkov, ktorý umožňuje diaľkový zber, spracovanie a prenos nameraných údajov o výrobe alebo spotrebe elektriny a poskytuje tieto údaje účastníkom trhu. Ide o elektronický systém schopný merať spotrebu energie a pridávať k tomu viac informácií ako konvenčné meradlo (napr. meranie ďalších výkonových a kvalitatívnych parametrov elektriny), ktorý je schopný vysielať a prijímať dáta s využitím niektorej formy elektronickej komunikácie.

Úlohy jednotlivých účastníkov trhu pri zavádzaní a prevádzke inteligentných meracích systémov

Zavádzanie, prevádzka a využívanie IMS sa dotýka všetkých účastníkov trhu s elektrinou, najmä prevádzkovateľov distribučných sústava a prenosovej sústavy, dodávateľov elektriny, organizátora trhu s elektrinou a odberateľov elektriny vrátane tých s pripojeným zariadením na výrobu elektriny. Realizácia inteligentných meracích systémov vo všeobecnosti umožňuje a podporuje aktívnu účasť všetkých účastníkov trhu a najmä odberateľov na trhu s elektrinou.
Koncový odberateľ elektriny (KOE) sa na základe informácií z IMS  o priebehu svojej dennej spotreby môže rozhodovať o efektívnom využití elektriny počas dňa s cieľom znižovania svojej koncovej spotreby.

Dodávateľ elektriny má prostredníctvom IMS príležitosť vytvárať podmienky na rozvoj trhu s elektrinou zavádzaním nových produktov pre odberateľov, tvorbou taríf s potenciálom znižovania špičkového zaťaženia sústavy, tvorbou predplatených produktov a pod.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy (PPS) je v zmysle energetickej legislatívy zodpovedný za bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky celej Elektrizačnej sústavy SR. Zároveň je začlenený do európskej spolupráce a má dlhoročné skúsenosti s automatizáciou riadenia prevádzky sústavy. Prevádzkovatelia distribučných sústav (PDS) sú zodpovední za inštaláciu a prevádzku IMS, za zber a správu nameraných údajov  z IMS a za parametre, stabilitu a bezpečnosť distribučnej siete pri meniacich sa podmienkach, najmä vplyvom nepredikovateľnej výroby, lokálnych riešení prevádzky, rozvoja elektromobility atď. IMS umožní lepšiu analýzu pomerov v sieti, prispeje k zvýšeniu efektívnosti využívania elektriny, zníženiu strát, eliminácii rizík a skvalitneniu dodávky elektriny. V dlhodobejšom horizonte umožní PDS efektívnejšiu integráciu distribuovaných zdrojov elektriny a efektívnejšie riadenie distribučných sietí.


Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) plní funkcie zúčtovania odchýlok a súčinnosťou od 1. januára 2014 je zákonom stanovené rozšírenie jeho pôsobnosti v oblastiach zberu, správy  a sprístupňovania nameraných údajov, pre ktoré sú IMS prirodzeným rozšírením. Informačný systém OKTE je budovaný tak, aby  v budúcnosti umožnil jednoduché rozšírenie o ďalšie merané (a zberané) dáta od relevantných účastníkov trhu, bilančné vyhodnocovanie  a poskytovanie týchto dát odberateľom a ďalším účastníkom trhu.

Vyhláška MH SR o podrobnostiach pri zavádzaní  a prevádzke inteligentných meracích systémov  v elektroenergetike SR

Podľa splnomocňovacieho ustanovenia § 95 ods. 1 písm. h) zákona o energetike MH SR vydá všeobecný právny predpis – vyhlášku. Vyhláška okrem iného stanoví požiadavky na minimálne technické parametre IMS, cieľové segmenty koncových odberateľov elektriny pre zavedenie IMS, požiadavky na dátové prenosy a spoluprácu jednotlivých systémov, spôsob prístupu účastníkov trhu k meraným údajom z IMS, súčinnosť účastníkov trhu s elektrinou pri inštalácii a prevádzke IMS a lehoty na zavedenie IMS pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny.
V súvislosti so širšími cieľmi a využitím kľúčového prínosu z pohľadu odberateľa (t. j. umožnenie koncovému odberateľovi reagovať na rôzne ceny elektriny v priebehu dňa a tým šetriť náklady) ÚRSO  v spolupráci s MH SR a dotknutými účastníkmi trhu budú následne v súlade s transpozičnou legislatívou spolupracovať na vypracovaní metodického usmernenia týkajúceho sa optimalizácie využívania energie vo vzťahu k IMS (časovo rozlíšených taríf alebo viactarifných produktov).

Minimálne technické a funkčné požiadavky na inteligentné meracie systémy

Zavádzanie IMS bude postupovať podľa dohodnutej technickej  a funkčnej špecifikácie systému tak, aby sa zabezpečili možné úspory z jednotných špecifikácií, prípadne zo spoločného obstarávania technických komponentov riešenia. Bude potrebné otestovať technológie, vybrať a definovať štandardy, zabezpečiť interoperabilitu jednotlivých komponentov IMS a jednotné spôsoby komunikácie voči účastníkom trhu s elektrinou. Preto bola vytvorená záväzná jednotná technická špecifikácia komponentov IMS.

Technické a funkčné parametre IMS umožnia plnenie požiadaviek z hľadiska energetickej efektívnosti, vychádzajúcich zo základných legislatívnych dokumentov EÚ (smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, odporúčania Komisie č. 184/2012 o prípravách na zavádzanie IMS a smernica 2004/22/ES o meracích nástrojoch). IMS umožní koncovému odberateľovi elektriny oboznamovať sa so svojou spotrebou elektriny v takých časových intervaloch, ktoré postačujú na operatívne rozhodovanie. Na základe týchto údajov by mali koncový odberateľ aj ďalší účastníci trhu dokázať konať tak, aby čo najviac optimalizovali spotrebu a náklady na elektrinu. Súčasne bude zabezpečený prístup k presným informáciám o vyúčtovaní založenom na skutočnej spotrebe, k informáciám o časoch trvania jednotlivých sadzieb a k údajom o priebehu spotreby v ktoromkoľvek dni, týždni, mesiaci a roku. Tieto údaje pre koncových odberateľov elektriny budú dostupné cez internet alebo priamo cez rozhranie meracieho zariadenia, prípadne cez iné rozhrania poskytované účastníkmi trhu s elektrinou.

IMS bude podľa potreby a podľa rozsahu požadovaných funkcií  a z hľadiska určenia pre nasadzovanie jednotlivým kategóriám koncových odberateľov elektriny rozdelený do niekoľkých kategórií (úrovní):

  • základná funkcionalita,
  • pokročilá funkcionalita,
  • špeciálna funkcionalita.


IMS pre všetky kategórie bude plniť nasledujúci minimálny rozsah funkcií:

  • obojsmernú komunikáciu medzi odberným miestom koncového odberateľa elektriny a centrálou inteligentného meracieho systému prevádzkovateľa distribučnej sústavy so zabezpečením prenášaných údajov a správ proti ich zneužitiu,
  • priebežné meranie odberu a dodávky činnej energie (práce) AP, základný merací interval je 15 minút,
  • diaľkový odpočet a spracovanie meraných údajov,
  • registráciu odberu a dodávky elektriny v rôznych časových pásmach,
  • možnosť diaľkovej parametrizácie a aktualizácie,
  • impulzné rozhranie na komunikáciu smerom ku koncovým odberateľom elektriny s ohľadom na získavanie údajov o spotrebe.


Rozsah minimálnych technických a funkčných požiadaviek na IMS vo vyhláške bude stanovený tak, aby sa náklady na obstaranie
a prevádzku IMS čo najviac priblížili hodnotám uvedeným v analýze CBA, ktorú vypracovalo ÚRSO v spolupráci s MH SR.

Cieľové segmenty koncových odberateľov elektriny

Vyhláška MH SR určí kategórie koncových odberateľov elektriny pre nasadzovanie IMS podľa veľkosti ročnej spotreby a hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity. Cieľom je nasadzovanie IMS postupne od vyšších úrovní ročnej spotreby, resp. v závislosti od hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity.
Prevádzkovatelia distribučných sústav (ďalej len PDS) zavedú IMS do nasledujúcich kategórií odberných miest koncových odberateľov elektriny pripojených do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni NN:

  • a) Koncoví odberatelia elektriny kategórie 1 – ročná spotreba najmenej 15 MWh a maximálna rezervovaná kapacita najmenej 
  • 30 kW alebo 45 A.
  • b) Koncoví odberatelia elektriny kategórie 2 – ročná spotreba najmenej 4 MWh, avšak menej ako 15 MWh a maximálna rezervovaná kapacita najmenej 30 kW alebo 45 A.
  • c) Koncoví odberatelia elektriny kategórie 3 – ročná spotreba najmenej 4 MWh, avšak menej ako 15 MWh a maximálna rezervovaná kapacita menej ako 30 kW alebo 45 A.
  • d) Koncoví odberatelia elektriny kategórie 4 – koncoví odberatelia elektriny s pripojeným zariadením na výrobu elektriny, koncoví odberatelia elektriny, ktorí majú v odbernom mieste pripojenú nabíjaciu stanicu pre elektromobily, odovzdávacie miesta, v ktorých sú do distribučnej sústavy pripojené zariadenia na výrobu elektriny, koncoví odberatelia elektriny, pri ktorých prevádzkovateľ distribučnej sústavy rozhodne o sledovaní výkonových 
  • a kvalitatívnych parametrov elektriny.

Zaradenie odberného miesta koncového odberateľa elektriny do jednotlivých kategórií vykoná PDS, do ktorého distribučnej sústavy je odberné miesto koncového odberateľa elektriny pripojené, na základe vyhodnotenia informácií o odbernom mieste podľa uvedených kritérií a na základe informácií a údajov, ktoré sú PDS známe z jeho nameraných údajov za predchádzajúce obdobie. Každé odberné miesto koncového odberateľa elektriny sa pritom posudzuje osobitne.

Vyhláška zároveň stanoví ponechať inštalovaný IMS aj na tých odberných miestach, ktoré v ďalších rokoch po inštalácii IMS prestanú spĺňať kritériá ich zavedenia.

Lehoty na zavedenie inteligentných meracích systémov pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny

Termín Aktivita
september 2013 Vydanie vyhlášky MH SR
4. kvartál 2013

Obstaranie meracích a komunikačných systémov na implementáciu 1 IMS

Príprava a schválenie tarifných produktov IMS v príslušnej legislatíve

1. kvartál 2014 Inštalácia zariadení na implementáciu 1 IMS
1. apríl 2014 Začiatok implementácie 1 IMS
2014/2015 Sledovanie a priebežné vyhodnocovanie implementácie 1 IMS - rozčlenenie do kvartálov 2/2014 - 1/2015
30. apríl 2015 Ukončenie implementácie 1 IMS
jún 2015 Vyhodnotenie implementácie 1 IMS
október 2015 Aktualizácia implementácie 1 IMS
december 2015

Úprava sekundárnej legislatívy na základe novej CBA

Úprava meracích a komunikačných systémov pre cieľové segmenty odberateľov na základe upravenej legislatívy a CBA

31. december 2015 Inštalácia IMS pre 80% koncových odberateľov 1. kategórie
31. december 2016 Inštalácia IMS pre 80% koncových odberateľov 2. a 4. kategórie
31. december 20120 Inštalácia IMS pre 80% koncových odberateľov 3. kategórie

Na základe analýzy CBA je cieľ zaviesť IMS do roku 2020 pre minimálne 80 % všetkých odberateľov elektriny pripojených na regionálnu alebo miestu distribučnú sústavu na napäťovej úrovni NN so spotrebou rovnou alebo väčšou ako 4 MWh za rok. To znamená zaviesť IMS pre cca 600 000 koncových odberateľov elektriny v SR. Vyhláška MH SR stanoví konkrétne časové lehoty na zavedenie IMS pre jednotlivé vyhláškou definované kategórie koncových odberateľov elektriny v súlade s časovým harmonogramom zavádzania IMS do konca roku 2020 (tab. 2):

  • a) do 31. 12. 2015 pre minimálne 80 percent odberných miest koncových odberateľov elektriny kategórie 1,
  • b) do 31. 12. 2016 pre minimálne 80 percent odberných miest koncových odberateľov elektriny kategórie 2 a 4,
  • c) do 31. 12. 2020 pre minimálne 80 percent odberných miest koncových odberateľov elektriny kategórie 3.

Plánované je nasadzovanie IMS postupne od vyšších úrovní veľkosti ročnej spotreby elektriny, resp. v závislosti od hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity. O zavedení IMS na odberné miesto koncového odberateľa elektriny kategórie 4 rozhodne PDS.

Návrh riešenia zavádzania inteligentných meracích systémov v elektroenergetike SR

Prevádzkovatelia distribučných sústav majú obmedzené skúsenosti so správou dát z IMS, čo vyplýva z doterajšieho rozsahu ich vlastných pilotných projektov. Existuje všeobecná zhoda a RV IMS odporučil, aby prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav 
s cieľom posúdenia možností zefektívnenia prevádzky a preskúšania technológií IMS v praxi realizovali najprv prípravnú testovaciu fázu zavedenia IMS (implementačná fáza 1). Realizáciou implementačnej fázy 1 sa na relevantnej vzorke odberných miest každého prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len PRDS), napr. na 1 % z celkového počtu relevantných odberných miest (ideálne 50 % v husto osídlených lokalitách a 50 % v riedko osídlených lokalitách, s rôznou technológiou komunikácie), overia organizačné, funkčné, technické, bezpečnostné a ekonomické predpoklady projektu a kompatibilita a interoperabilita jednotlivých komponentov systému (prípadne aj zriadením testovacieho laboratória).
Z uvedeného dôvodu bude zavedenie IMS rozdelené do dvoch implementačných fáz:

  1. implementácia 1 (testovanie) – 6 000 ks s trvaním do 1Q/2015,
  2. implementácia 2 (plošné zavedenie) – pre cieľový stav s trvaním do konca roka 2020.

Implementačná fáza 1 – testovanie a kritériá hodnotenia

Ceny jednotlivých komponentov a prínosy pre jednotlivých účastníkov trhu budú overené v priebehu najbližšieho roka formou pilotného projektu. Na základe výsledkov testovacej fázy bude spracovaná nová analýza CBA, ktorá nanovo posúdi náklady a prínosy súvisiace s inštaláciou inteligentných meradiel do odberných miest v percentuálnom pomere podľa odporúčania Európskej komisie. V zmysle § 88 ods. 2 písm. v) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike MH SR spolupracuje s ÚRSO na vypracovaní usmernenia pre elektroenergetické podniky ohľadom optimalizácie využitia elektriny pri zavádzaní IMS.

Inštalácia IMS v podmienkach SR sa začne ako testovacia fáza – implementácia 1 pre cca 1 % cieľovej skupiny koncových odberateľov elektriny, t. j. cca 6 000 odberných miest v SR. Cieľom PP je najmä overenie nasledujúcich parametrov:

  • funkcionalít IMS v praxi,
  • procesov inštalácie a integrácie IMS do distribučnej sústavy,
  • nákladov a prínosov IMS pre jednotlivých účastníkov trhu.

Cieľom tohto testovania je výber, otestovanie a štandardizácia vhodných technológií pre SR, porovnanie komunikačných technológií, komunikačných štandardov, zabezpečenia dát, interoperability na úrovni elektromer – dátová centrála, elektromer – dátový koncentrátor, dátový koncentrátor – dátová centrála, ako aj funkčných parametrov jednotlivých prvkov navrhnutých podľa vyhlášky. Zároveň bude implementácia 1 slúžiť na posúdenie možností viactarifných distribučných a obchodných produktov. Na základe výsledkov implementácie 1 bude môcť MH SR v spolupráci s ÚRSO spracovať novú analýzu CBA, ktorá spresní cieľovú skupinu koncových odberateľov elektriny pre zavedenie IMS do konca roku 2020.

Implementácia 1 bude zároveň slúžiť na vytvorenie zoznamu nedoriešených problémov ako podklad na tvorbu alebo úpravu legislatívy, pravidiel trhu alebo technických podmienok PDS (napr. vypínanie, prúdové/výkonové obmedzenie, obnovenie dodávky, úpravy metrologického zákona, prípadne iných súvisiacich právnych predpisov).

Na základe odporúčaní z medzirezortného pripomienkového konania MH SR navrhne spôsob zapojenia širšej odbornej verejnosti 
a zváži prípadné zapojenie nezávislých externých poradcov v rámci vyhodnotenia implementačnej fázy 1 a následnej aktualizácie cieľovej skupiny koncových odberateľov elektriny pre zavedenie IMS. Zároveň RV IMS prediskutuje spôsob využitia skúseností z iných členských krajín.

Implementačná fáza 2 – plošné zavedenie IMS

Plošné zavedenie IMS (roll-out) bude prebiehať na základe výsledkov z implementačnej fázy 1 v súlade s časovými lehotami vyhlášky (pozri časť Lehoty na zavedenie inteligentných meracích systémov pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny) a časovým harmonogramom do konca roka 2020 uvedeným v tab. 2. Po ukončení a vyhodnotení implementačnej fázy 1 bude tento harmonogram aktualizovaný na základe výstupov a odporúčaní z implementačnej fázy 1 a novej analýzy CBA.

Zdroj: Návrh riešenia zavádzania inteligentných meracích systémov v elektroenergetike SR, MH SR, september 2013

www.economy.gov.sk