V súčasnosti prechádzame mnohými náročnými zmenami, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Sme svedkami nástupu nových modelov a prístupov do praxe, či už v oblasti ekonomiky, sociálnej sféry, kultúry, alebo aj technológií. Akú úlohu v tomto období zohrávajú moderné automatizačné a riadiace technológie?
Jedna z najväčších zmien, ktorej sme v súčasnosti svedkami, sa odohráva v strednej vrstve obyvateľstva. Tá vyžaduje nové produkty čoraz rýchlejšie, očakáva neustále nové inovácie. Ak sa pozriete na spoločnosť Apple, tak od nej očakávajú používatelia inovácie čoraz rýchlejšie. Zoberte si len, koľko mobilných telefónov ste už mali. Čas inovácií sa neustále skracuje, pri niektorých produktoch sa to deje každé dva roky či dokonca každý rok. Takže výzva, ktorá je v súčasnosti pred nami, je, ako dostať na trh výrobky čo najrýchlejšie. Automatizačné a riadiace systémy musia byť schopné zabezpečiť ich výrobu, ale tieto automatizačné systémy musíme vedieť nejako navrhnúť.
Cieľom musí byť to, aby sme to dokázali čo najjednoduchšie. Z môjho pohľadu je jednou z najväčších výziev to, ako urobiť automatizačné systémy tak, aby sa dokázali prispôsobiť meniacemu svetu. Druhou výzvou je tzv. generácia Y, digitálna generácia. Problém tejto generácie je, že vyhľadáva informácie a delí sa o ne. Ešte som nevideli asi nikoho z tejto generácie, aby čítal klasickú knihu. Oni sú zavesení na YouTube. A otázka znie, ako dokážeme takýchto ľudí vzájomne prepojiť. OK, na spojenie používajú telefón, Skype, Twitter, blogy...
No ako to dokážeme urobiť v automatizácii? Ak bude niekto potrebovať vyriešiť problém v priemyselnej prevádzke, prečo by to nemohol riešiť v prostredí nejakého blogu alebo niečom podobnom, kde sa môže pozerať niekoľko ľudí súčasne? Veľa počúvame o sociálnych sieťach. Ak chcete dostať nejaké oznámenie alebo upozornenie v komerčnom svete, prečo by ste na to nevyužili Twitter? Ak si budem chcieť prečítať novinky z vášho blogu, nastavím si patričné RSS feeds. Takže podľa mňa prichádza veľmi dôležitý moment: prečo to neurobiť takto prirodzeným spôsobom aj v priemysle?
Pretože generácia Y to proste takto teraz robí. Je jasné, že je to aj otázka bezpečnosti, aj keď ľudia si tento rozmer ešte veľmi neuvedomujú. Takže po prvé sa musíme pozerať na ľudí, ktorí majú pracovať v prevádzkach, vyrábať produkty rýchlejšie, po druhé sa treba pozerať na konkurenciu. Tu odporúčam prečítať si jednu dobrú knihu s názvom The World Is Flat od Thomasa Friedmana. Ako dokážeme získať lojalitu ľudí pre nejakú značku? Často prechádzame od jedného výrobcu k druhému. Ak niečo nenájdete v obchode na regáli od toho vášho obľúbeného, tak si to kúpite od iného.
V minulosti sme nemali až tak veľmi na výber. V súčasnosti je toho veľa, a tak bude rozhodovať kvalita produktov. Ale nie v zmysle, že niečo je zlé alebo dobré, ale kvalitný musí byť celý reťazec, ktorý
s daným produktom súvisí, od návrhu, výroby, dodávky až po predaj. Prichádzajú zmeny, ktoré rozhodujú o tom, ako sa bude nakupovať.
Na vašej osobnej stránke LinkedIn uvádzate, že veríte, že veľká časť manuálnych, vysoko rizikových prevádzok by sa dala zvládnuť podstatne účinnejším spôsobom. Je tým riešením nová prevádzková „kultúra a prax“?
Keď sme za posledných desať, pätnásť rokov vytvárali automatizačné systémy a rozhrania človek – stroj (HMI), bolo to väčšinou o zobrazení vecí a riadenia štart/stop. Problém však je, ako tieto veci dokážeme prijímať. Ak by som vás postavil pred nejaký nový technologický alebo výrobný proces, budete sa musieť naučiť, čo s ním máte robiť, ako niečo v procese zastaviť a pod. Ak mám teraz pred sebou nejakú množinu úloh alebo akcií, napr. potrebujem zastaviť násyp nejakého materiálu, zmeniť výrobu na nejaký iný produkt, kliknem na nejaký objekt a začne sa spúšťať určitá sekvencia udalostí, ktorá ma prevedie tým, aké kroky treba vykonať, aby som dosiahol to, čo som chcel. V tomto prípade sa učíte počas toho, ako niečo vykonávate.
Zároveň sa všetko, čo vykonávate, kontroluje. Každý dokáže vykonávať presne to, čo je potrebné. To však vyžaduje zásadné zmeny. A to z hľadiska prevádzkovej „kultúry“, t. j. prístupu k úlohám vyskytujúcim sa vo výrobnej prevádzke, ako aj zmeny týkajúcej sa samotných prevádzkových systémov. Skutočne obidvoch. Prevádzková kultúra je to, čo som spomínal. Väčšina firiem hovorí, že potrebujú dôslednú, úplnú prevádzkovú prax, jednotnú pre všetkých pracovníkov a prevádzky. Ako to môžeme dosiahnuť? Potrebujeme dostať do automatizačných systémov prevádzkové procedúry a procesy. Ak sa pozriete na väčšinu inžinierov, ako sme my, neverím, že dokážeme zmeniť svoje zmýšľanie. Bude to vyžadovať ľudí, ktorí zmýšľajú novým spôsobom.
Aký je váš názor na požiadavky, ktoré v súčasnosti vznášajú priemyselné podniky? Aké prevádzkové ciele sledujú a ako im pri napĺňaní týchto cieľov môžu (dokážu) pomôcť výrobcovia a dodávatelia automatizácie?
Udržanie neprerušovanej prevádzky a jej rast – to sú jedny z najdôležitejších cieľov, ktoré výrobné podniky majú. Rast prevádzky dosiahneme tak, že udržiavame rast produktov, po ktorých je dopyt. Okrem toho, že chceme prevádzku udržať čo najdlhšie v bezporuchovom stave, mal by byť ďalším cieľom aj chod prevádzky v čo najefektívnejšom režime, ktorý bude vyrábať čo najoptimálnejšie produkty. Nie je to však jednoduché.
Máte niekoľko faktorov, ktoré treba dať dokopy: produkt, výrobu a kvalitu, maximalizáciu času využitia prevádzkových systémov, bezpečnosť pracovníkov a technologické zariadenia. Pri tom všetkom musíme eliminovať všetky riziká na čo najmenšiu mieru a ešte aj dodržiavať všetky vládne nariadenia a nariadenia týkajúce sa ochrany životného prostredia. Všetky tieto veci ovplyvňujú plynulosť a nepretržité fungovanie prevádzky. Ak sa vaši zamestnanci striedajú v dvojročných cykloch, nemusia nevyhnutne odísť zo spoločnosti.
Môžu sa presunúť na iné miesto, na inú prevádzku či výrobný závod. Ako potom však zabezpečiť, aby boli na nových pracoviskách zorientovaní či už z hľadiska procesov, ktoré majú ovládať, alebo svojej bezpečnosti? Ako v takomto systéme práce zvyšovať úroveň výroby? Ľudia sa menia, vyrábajú sa stále nové produkty v kratších časových intervaloch. Tak čo s tým?! Toto je podľa mňa veľká výzva, ako mám vykonávať svoju prácu, ako viesť mojich pracovníkov, ako dať viac dokopy ľudí a technológie.
Kybernetická vojna, kybernetické útoky, hackeri a narušitelia z vnútra – to všetko sú fenomény známe najmä zo sveta informačných technológií. Avšak po tom, ako vírus Stuxnet napadol priemyselné prevádzky v Iráne, zmenil sa aj postoj priemyselných podnikov. Aká je najlepšia stratégia z hľadiska ochrany prevádzky pred takýmito útokmi?
V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na niekoľko vecí. Vznikla nová norma ISA62443, na ktorej sa podieľali výrobcovia automatizácie aj spoločnosti z radov koncových používateľov. Tie spoločne vytvorili návod, na základe ktorého aj nové spoločnosti dokážu určiť, aká architektúra bude pre nich najlepšia, aby zabezpečili vysoký stupeň ochrany a bezpečnosti svojich prevádzkových riadiacich a automatizačných zariadení. Prípadne aby existujúce spoločnosti dokázali zhodnotiť svoju existujúcu architektúru z hľadiska bezpečnosti.
Táto norma a združenie, ktoré ju vytvorilo, sú mimoriadne dôležité, pretože doteraz existovali podobné normy a odporúčania vo forme najlepších skúseností len pre svet informačných technológií na úrovni podnikových informačných a kancelárskych systémov, no nie pre svet priemyselných prevádzok. V norme sú zahrnuté všetky technológie – internet na úrovni automatizačných zariadení, bezdrôtové priemyselné zariadenia atď. A to sa dostávame k predchádzajúcej otázke, kde som hovoril, že cieľom bude dostať viac informácií k väčšiemu počtu ľudí. To sa bude musieť diať bezpečným spôsobom.
Jednou z dôležitých filozofií je autentifikácia ľudí. Ak budete chcieť pracovať s nejakým riadiacim systémom, bude sa budete musieť identifikovať. Oveľa lepšie je však identifikovať sa ešte skôr, ako sa vôbec k nejakému riadiacemu systému dostanete. Takže najlepšia architektúra je taká, ktorá vás zidentifikuje ešte skôr, ako sa dostanete k nejakému zariadeniu alebo systému. A my sme už v tomto duchu vyvinuli naše softvérové produkty a postavili na tom aj celú architektúru riadenia.
Pre podniky, ktorých činnosť závisí od informácií, je životne dôležité robiť správne rozhodnutia v reálnom čase. Často pri svojich stretnutiach so zákazníkmi používate obľúbený diagram ukazujúci cestu k dosiahnutiu tých správnych rozhodnutí v reálnom čase. Aké sú teda míľniky, ktorými sa možno dostať k prevádzkovej dokonalosti?
Je to postupnosť určitých krokov, cez ktoré musí podnik prejsť. Po prvé, ľudia disponujú nejakými informáciami. Po druhé, títo ľudia sú schopní sledovať technické prostriedky v podniku a sú schopní generovať nejaké analýzy. V skutočnosti sa dokážu dostať do bodu, kde sú schopní predikovať ich stav. Hlavnou myšlienkou na ceste
k prevádzkovej dokonalosti je, že na základe predchádzajúcich stavov z prevádzky, bezpečnosti či ekonomických výsledkov podniku vykonávate nové rozhodnutia.
Na základe rôznych stavov a súvislostí by som mal byť schopný robiť tie správne rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti. Zoberme si napríklad technické prevádzkové systémy. Pozriem sa do mojich historizačných záznamov a do hlavného systému údržby a mal by som dokázať určiť, kedy a prečo som za posledné dva roky musel vykonávať údržbárske zásahy. Vytvorím si korelácie medzi týmito procesnými údajmi a alarmami, prepojím ich navzájom a zrazu dostanem akúsi šablónu, z ktorej to všetko jasne vidím. No potrebujem na to relatívne veľa údajov. Čoraz viac používateľov si žiada viac personalizovaných informácií.
To je fáza, v ktorej sa nachádza väčšina organizácií. V posledných dvoch krokoch na ceste k prevádzkovej dokonalosti sa organizácie musia pýtať, kam kráčajú a kam sa chcú dostať. Na to treba zadefinovať jasné finančné a prevádzkové metriky, ktoré budú mapovať nastavené stratégie a ciele. Operátori musia mať také informácie, aby boli schopní úplne samostatného rozhodovania. Procesy musia byť jasné a transparentné a rozhodovanie sa musí diať takmer v reálnom čase.
Pozrime sa teraz bližšie na malé a stredné podniky. Služby riadenia postavené na báze cloud riešení im prinášajú dosiaľ nepoznanú schopnosť zlepšiť svoje procesy a výkon. Mohli by ste vysvetliť princíp, na akom tieto služby fungujú a ako dokážu ovplyvniť celkové ekonomické výsledky podniku?
OK, pozrime sa na malé a stredné podniky. Tie zvyčajne nemajú svoje vlastné technické a inžinierske oddelenia, alebo ak ich majú, sú veľmi malé. A takisto v oddelení informačných technológií pracuje len pár ľudí. Nedisponujú ani dostatočnými analýzami systémov a procesov, ktoré majú. Ak si zoberieme aplikácie, ako MES alebo historizačné aplikácie, mnohé z týchto malých a stredných podnikov nie sú schopné ich naplno využiť, pretože tie malé technické tímy sú akurát schopné ich prevádzkovať, nastavovať a chlapíci z oddelenia IT ich dokážu nanajvýš prepojiť s inými systémami.
Potom sa v ich podniku nachádza množstvo samostatných databáz, ktoré musia spravovať. Koncoví používatelia nemajú radi, ak sa niečo robí šité na mieru, pretože len čo sa podnik bude posúvať dopredu, zrazu takýto systém bude možné síce prispôsobiť, ale za neúmerne vysokú cenu. Potom sa poobzerajú po komerčne dostupných riešeniach, ktoré nebudú z hľadiska rozvoja ich procesov až tak drahé a majú pocit, že našli to, čo potrebovali. Budú mať služby, ktoré možno využiť na riadenie zásob, príjem a výdaj materiálu, sledovanie jeho spotreby v rámci výroby atď.
Zrazu si povedia: „Je to naozaj to, čo sme chceli?“ Nie celkom, ale je to k tomu dosť blízko. A navyše takúto aplikáciu dokážu spojazdniť v priebehu 2-3 týždňov za veľmi nízke náklady. No tento model sa zmení, ak mám riadiť veľké projekty. A automatizačné projekty sú väčšinou veľké projekty. Ak sa systém zväčšuje, potrebuje podnik všetky systémy modernizovať. No pri manažovaných službách využívajúcich cloud riešenia sa to deje kdesi v pozadí a je to bezpečné. Výhody, ktoré mali doteraz len veľké podniky v podobe prevádzky MES systémov, riadenia skladových zásob či historizačných databáz, sú takto dostupné aj pre malé a stredné podniky. Takéto riešenia prinášajú malým a stredným podnikom schopnosť byť konkurencieschopnejšími a príležitosť poskytovať jedinečné služby pre lokálny trh.
Jednou z dôležitých požiadaviek pri dosahovaní prevádzkovej dokonalosti je angažovaný, zanietený pracovný tím. Aké vlastnosti by mali mať členovia takéhoto „super fungujúceho“ tímu, ktorý dokáže robiť tie správne rozhodnutia? Akú dôležitosť má v tomto prípade vzájomná spolupráca?
To je kriticky dôležitá vec. Predstavme si človeka, ktorý už dvadsať alebo viac rokov zastáva nejakú funkciu. Je veľmi skúsený a ak by sme k takémuto človeku pridali nových kolegov, otázka by znela, ako by sa dali preniesť jeho znalosti na nových zamestnancov. Jedna z možností je, že zdvihnú telefón a zavolajú mu, ak sa budú potrebovať rozhodnúť. Podobná situácia sa môže vyskytnúť aj vo výrobnom podniku, kde sa nachádzajú skúsení technici, ktorí podrobne ovládajú výrobné procesy. Ak sa teda vyskytne nejaký problém, viem, že sa o tento problém môžem „podeliť“ z ďalšími dvomi, tromi expertmi či už cez Skype, konferenčné systémy alebo iným spôsobom, ale všetko by sa to dialo prirodzeným spôsobom.
Všetci by mali nainštalovaný Messanger od Microsoftu a okamžite by sa dokázali zamerať na vzniknutý problém alebo nejaké zariadenie v prevádzke. Systém vyselektuje, kto z kompetentných pracovníkov, ktorí sú aktuálne prítomní na pracovisku, by mohol pomôcť daný problém vyriešiť. Následne bez čakania začnem rozposielať obrázky, screenshoty atď. Takýto systém však musíme urobiť tak, aby fungoval veľmi prirodzene. Všetko sa to bude diať v reálnom čase. Už dnes pracujú podporné technické tímy tak, že zo svojej centrály dokážu usmerniť technikov a poradiť im na celom svete.
To však predpokladá, že údaje, dokumentácia atď., o ktorých sa diskutuje, musia byť úplne rovnaké na jednej aj druhej strane. To je predsa niečo podobné ako koncept Facebook. Prečo by tento fenomén nemohol v nejakej prispôsobenej podobe fungovať aj v priemyselnej sfére?
Moderné výrobné podniky závisia od svojich technických prostriedkov, ktoré musia byť spoľahlivé a zároveň schopné prispôsobiť sa vonkajším požiadavkám. Správne riadenie technických prostriedkov je dôležité pre splnenie týchto požiadaviek. Čoraz viac sa do popredia dostávajú zariadenia schopné vlastnej autodiagnostiky a dokonca „samoriešenia“ vzniknutých problémov. Znamená to, že technické prostriedky budú vybavené akýmsi druhom umelej inteligencie obsiahnutej vnútri softvérových aplikácií?
Pokúsim sa to ilustrovať na príklade. Ak sa necítite dobre, zájdete k doktorovi, aby vás vyšetril. Musíte k nemu zájsť, pretože nie ste doktor a sám sa nedokážete vyliečiť. No sám ste dokázali určiť, že sa váš stav zdravotný stav zmenil, čiže ste „samodiagnostikovali“ svoj problém. Vy sám ste sa rozhodli. Vo výrobnom podniku máme pracovníkov, ktorí sa starajú o technické prostriedky a pravidelne ich kontrolujú. Prečo?
Prečo by sme nemohli zapracovať do týchto technických prostriedkov nejakú inteligenciu? Alebo prečo by sme nemohli nejaký objekt monitorovať z hľadiska jeho „zdravotného stavu“, posielať pravidelné notifikácie do systému alebo zodpovednému personálu? Nikto by nemusel robiť pochôdzky, a aj tak by bol informovaný. Ak sa pozrieme na kriticky dôležité technické prostriedky, už dnes sa využívajú na sledovanie ich stavu systémy s fuzzy logikou či neurónové siete a rôzne iné nástroje. A zrazu dokážete podstatne lepšie realizovať prediktívne stratégie starostlivosti o technické prostriedky.
Najväčšou chybou, ktorú robia ľudia starajúci sa o technické prostriedky, je, že pri budovaní stratégie starostlivosti o technické prostriedky nepoužívajú normy a osvedčené štandardy. Je jedno, či sledujem teplotu na zariadení výrobcu A alebo B, princíp by mal byť rovnaký. Takže pracovníci údržby by mali mať jednotné prostredie, kde v systéme budú vidieť stav zariadení a dokážu robiť správne rozhodnutia v reálnom čase. Bez ohľadu na to, na aké zariadenia sa pozerajú. No všetky informácie, ktoré sa im zobrazujú, musia byť dôveryhodné. Je to úplne nová filozofia pohľadu na správu technických prostriedkov a bude vyžadovať vytvorenie noriem a štandardov.
Množstvo znalostí a zručností je v súčasnosti koncentrovaných u pracovníkov staršej, pomaly do dôchodku odchádzajúcej generácie. Ako by sa toto „bohatstvo“ dalo uchovať a preniesť k nastupujúcej generácii pracovníkov a technických zariadení?
Prvá vec, s ktorou sa vo svete stretávam, je otázka, ako môžeme predĺžiť pracovný čas týmto ľuďom a ako ich prepojiť s mladými pracovníkmi. V mnohých podnikoch nasadzujú informačné systémy
a v tomto prostredí umožňujú spoluprácu všetkých pracovníkov. Tieto systémy umožňujú, aby všetci pracovali s tými istými informáciami a znalosťami. Druhou vecou je spôsob, akým staršia generácia vykonáva svoje rozhodnutia v určitých situáciách, a toto všetko sa sleduje a zaznamenáva. Následne sa to implementuje do informačných systémov a v budúcnosti to bude k dispozícii všetkým zainteresovaným pracovníkom.
Mnoho firiem zavádza tzv. systémy na riadenie znalostí a úloh v podniku. No a po tretie, pracovníci sa zúčastňujú na špecializovaných tréningoch. Na školenie prichádzajú najlepší pracovníci prevádzky a modelujú sa tam rôzne situácie. To, ako títo najlepší pracovníci reagujú a konajú, sa zaznamenáva, zapracúva do informačných systémov a následne to možno znovu použiť. Tie najlepšie spoločnosti „zachytávajú“ takýmto spôsobom znalosti pracovníkov a neskôr ich zakomponujú do pracovných postupov. A to už hovoríme o duševnom vlastníctve.
V minulosti sme boli a aj v súčasnosti stále sme často svedkami preberania riešení z oblasti informačných technológií a ich prispôsobovania priemyselnému prostredia. O ktorej z tých novších technológií si myslíte, že opäť zásadnejším spôsobom ovplyvní priemyselný svet?
Prichádzajú mi na um hneď dve: cloud riešenia a internet vecí (internet of things). Ak si predstavím internet, kde sa nachádzal v 90. rokoch minulého storočia a kde je dnes, ako ovplyvňuje množstvo vecí... Verím, že internet vecí, ktorý sa bude skladať zo zariadení, prístrojov a ľudí, kde budú všetci vzájomne komunikovať, zmení kompletne spôsob, ako budeme pracovať, deliť sa o informácie.
A zmení sa, samozrejme, aj efektívnosť vykonávania rôznych činností. Predstavte si, že sedíte vo vašej prevádzke v Bratislave a spojíte sa s expertmi v Chicagu, Mníchove a Tokiu, alebo v inej časti sveta, ktorí vám pomôžu s analýzou problému. Alebo možno samotné zariadenia budú sami „rozprávať“ s expertmi. Nevidím dôvod, prečo by to tak nemohlo byť. No najprv sa rozšíria cloud služby a riešenia.
Nebude sa to diať takým spôsobom, že „bolo by to pekné mať“, ale malé a stredné podniky zistia, že vďaka tomu môžu rýchlo rásť. Budú využívať služby a expertízy, ktoré boli doteraz drahé a nedostupné. No a ďalším fenoménom budú hromady údajov (Big Data). V súčasnosti možno v rámci historizačných databáz uskladňovať milióny údajov. To sú terrabajty údajov. A koľko sa z nich efektívne využíva? Podľa môjho názoru 5 %.
Ak chceme pracovať prediktívne, musíme dokázať takéto množstvo údajov využiť podstatne efektívnejšie. Budú k dispozícii rôzne prostredia a aplikácie bežiace na pozadí systémov riadenia, ktoré budú umožňovať prehľadávanie, vyhodnocovanie a spájanie údajov s cieľom vydolovania znalostí a kontextuálnych súvislostí. Big Data však nebudú lokálna záležitosť, bude to súčasť cloud služieb.
Skúste sa pozrieť na prevádzku či celý výrobný podnik blízkej budúcnosti. Čo vidíte?
Som si istý, že tam stále uvidíme ľudí. Budeme vídať čoraz viac kvalifikovaných a skúsených operátorov prevádzky, ktorí budú vybavení informáciami uľahčujúcimi rozhodovanie v reálnom čase. Presadzovať sa budú bezdrôtové technológie na úrovni prístrojov a zažijeme určite aj nástup priemyselného internetu vecí, kde sa budú navzájom rozprávať prístroje a zariadenia.
Výrazne vzrastie podiel inteligentných technických prostriedkov a inteligentných procesov. Už teraz sa môžete stretnúť so systémami rozšírenej reality (augment reality), pričom ide o úplne iný spôsob prezentácie informácií, na aký sme boli zvyknutí doteraz. Vďaka tomu sa začnú podstatne efektívnejšie využívať mobilné rozhrania človek – stroj, ako tablety a pod. A opäť sme pri internete vecí. Simulácia v reálnom čase sa stane prirodzeným nástrojom a nie niečím, čo je pekné mať. Pre mnohých ľudí to bude veľký skok.
Ďakujeme za rozhovor.
