Jedna vec je stratégia, druhá realita

Doteraz to bola viac-menej aktivita privátneho sektora a jednotlivcov. Po množstve diskusií na tému čo má byť prvé, či naštartovanie nákupu elektrických vozidiel alebo budovanie infraštruktúry, sa nakoniec na Slovensku rozbehlo jedno aj druhé. Výrobcovia elektrických vozidiel, dodávatelia nabíjacích staníc, energetické spoločnosti, či viaceré mimovládne združenia na čele so Slovenskou asociáciou pre elektromobilitu (SEVA) priebežne masírovali verejnú mienku a výraznou mierou sa pričinili o výsledok, aký v súčasnosti na Slovensku existuje. Jediný, kto v tomto zozname aktívne účinkujúcich na poli slovenskej elektromobility chýbal, bol štát. 

Zámerne hovorím v minulom čísle, pretože aj tu sa ľady pohli. Začiatkom septembra tohto roku bola na úrovni vlády SR schválená Stratégia rozvoja elektromobility a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky. Tá ukladá jednotlivým ministerstvám a rezortom aktívne sa zapojiť do realizácie odporúčaní a postupov, ktoré boli v stratégii definované. Je to významný počin a radosť z neho mali nielen predstavitelia SEVA, ale aj doterajší a snáď aj potenciálni budúci majitelia elektrických automobilov. Jedna vec je strategický dokument na úrovni štátu, druhá vec je realita.

V polovici tohto roku bolo na Slovensku registrovaných cca 150 čisto elektrických automobilov, z ktorých väčšinu vlastnia práve ich predajcovia či dodávatelia infraštruktúry, aby tak marketingovo podporili záujem o tento segment. Súkromné osoby vlastnia len niekoľko málo kusov z tohto celkového počtu. Stále totiž ide skôr o „módny trend“ ako o dostupný spôsob prepravy pre široké masy. Elektromobily okrem neodškriepiteľného prínosu z hľadiska ochrany životného prostredia zatiaľ nedisponujú ďalšími tromfami v porovnaní s klasickými automobilmi poháňanými benzínom či naftou (výnimkou v tomto smere je podľa odborníkov snáď len S-kový model Tesla, ktorý vopchá do vrecka aj mnohé klasické autá, či už z hľadiska jazdných vlastností ale aj ďalšej výbavy).

Ale práve toto „ekologické“ eso v rukáve má z dlhodobého hľadiska najväčšiu váhu. Ak by sa totiž podarilo prísť výrobcom na trh s modelmi elektrických áut, ktorých dojazd na jedno nabitie by sa predĺžil zo súčasných cca 150 km na dvoj, troj či dokonca štvornásobok (výnimkou je opäť model S od Tesly, ktorý dokáže už teraz zvládnuť na jedno nabitie cca 500 km) a to za cenu konkurujúcu tradičným autám so spaľovacími motormi, nabíjacie stanice by začali rásť ako huby po daždi a počet majiteľov by narastal exponenciálnym tempom. Predaj elektrických áut v dohľadnej dobe neprekročí predaj tých so spaľovacími motormi.

Ale snáď smerujeme k dobe, kedy verejná mienka zľaví z kritických názorov, že sa jedná len o zábavku pre pár vyvolených, na ktorú sa cez rôzne štátne stimuly a príspevky aj tak poskladá tá radová väčšina vlastniaca autá so spaľovacími motormi. Mal som tú česť zajazdiť si v celosvetovo druhom najpredávanejšom elektrickom aute a bol to skutočne zážitok. A to ešte nebol S-kový model od Tesly.