A debata nás priviedla k tak často počutej a vyslovovanej otázke: „Kam to všetko smeruje?!“ Na druhý deň som si zase v nemenovanom denníku, podotýkam nie bulvárnom, prečítal o varovaniach jedného z najväčších žijúcich géniov nášho veku, profesora matematiky na univerzite v Cambridge a teoretického fyzika Stephena Hawkinga. V nich neobišiel ani „našu“ automatizáciu, ktorá podľa jeho slov už zdecimovala pracovné príležitosti v tradičnom priemysle, a vzostup umelej inteligencie veľmi pravdepodobne rozšíri túto likvidáciu profesií a pracovných príležitostí hlboko do stredných vrstiev. V tom istom článku však sám profesor podáva niekoľko nadčasových riešení týchto výziev, ktoré stoja pred ľudstvom ako takým. Naozaj sa máme báť?
Má neustále sa zrýchľujúci technologický pokrok dospieť k tomu, že pár vyvolených bude vládnuť autonómnym továrňam a korporáciám a zvyšok bude v úlohe konzumentov a moderných „otrokov“ takéhoto systému bez možnosti využiť svoju originalitu a osobnosť pre dobro svoje a svojich blízkych?
Napriek tomu, že sa už viac ako dve desaťročia venujem štúdiu priemyselnej automatizácie, jej prínosom aj spoločenským dôsledkom, nepoznám odpoveď. No raz som čítal, že naším životným cieľom nemusí byť vyriešenie celosvetových problémov, ale len tých, ktoré môžeme ovplyvniť. Vo svojom vnútri, v rodine, v partii priateľov či v práci. Potom môžeme dúfať v zmenu aj na „vyšších úrovniach“. Poviete mi, a celkom po práve, že to je len teória, lebo ani len na tie „lokálne“ starosti či problémy často nestačíme s vlastnými silami. Úprimne s vami súhlasím. Úžasné však je, že On to vie a chce nám pomôcť. Náš Stvoriteľ. Preto sa stal jedným z nás. Teraz nás pozýva na svoju narodeninovú oslavu. Idete? Ja sa už teším. V rámci menu sa bude podávať radosť, odvaha a nádej. Hlavný chod bude ako vždy úžasný – láska.
Požehnané Vianoce, priatelia!
