Quo vadis, údržba?

Fabriky počas prvej priemyselnej revolúcie narábali so svojimi strojmi a zariadeniami jednoduchým spôsobom: používali ich, až kým sa nepokazili, a opravovali ich, keď už neboli prevádzkyschopné. Dôraz sa kládol na údržbu po poruche, pričom neexistoval žiaden druh plánovanej údržby. Výpadky strojov neboli v tom čase také kritické, ako sú dnes, takže prevádzka technických prostriedkov až do ich poruchy nebola považovaná za veľký problém.

Situácia sa však zmenila v 50. rokoch minulého storočia, keď priemysel v povojnovom období vyžadoval rýchle zotavenie a obnovu. Zvyšujúca sa konkurencia v priemyselnom prostredí nedávala priestor na prestoje. Tieto trendy sa markantne prejavili najmä v Nemecku a Japonsku. Práve technici v týchto krajinách začali nový trend, keď z hľadiska jednotlivých strojov a zariadení nasledovali inštrukcie a pokyny výrobcov strojov týkajúce sa starostlivosti o ne. Takto sa zrodilo to, čo dnes označujeme ako preventívna údržba. Nasledovali plány pravidelných mazaní a záznamy pozorovaní, ktoré mali pomôcť predchádzať poškodeniu strojov. Aj keď sa takto podarilo zásadne znížiť neočakávané výpadky a prestoje, stále to bolo pomerne nákladné a neefektívne. Diely sa stále vymieňali na základe pevne stanovených intervalov, aj keď by bez poruchy vydržali v prevádzke dlhší čas.

Ďalšia zmena prišla s nástupom legendárnych Boeingov 747. Letecký priemysel musel zvyšovať spoľahlivosť, a preto potreboval takú stratégiu údržby, ktorá by mala jasnú štruktúru s definovaním toho, čo urobiť a kedy to urobiť, aby sa podarilo znížiť počet nehôd. Tak sa zrodila údržba orientovaná na spoľahlivosť. Prvýkrát tento pojem použila letecká spoločnosť United Airlines. Zakrátko na to prevzali tento koncept aj iné priemyselné odvetvia.

A ako vyzerá najbližšia budúcnosť riadenia údržby? Dvomi hlavnými oblasťami, ktoré by mali v rámci digitálnej transformácie priemyslu ovplyvniť aj riadenie údržby, sú internet vecí a virtuálna/rozšírená realita. Údržbu nebude možné od týchto nových technológií separovať. Technici budú nútení v záujme zvyšovania efektívnosti a bezpečnosti svojich prevádzok hľadať spôsoby a nástroje, ako vytvoriť čo najlepší kontakt a interakciu so svojimi zariadeniami. Najviac inovácií sa očakáva v prediktívnej údržbe a jej zautomatizovaní. Inteligentné snímače budú zbierať a posielať údaje s cieľom zvyšovania produktivity a efektívnosti. Aj práca operátorov sa posunie z „ručných zásahov“ do pozície monitorovania či dohľadu. Zaujímavé inšpirácie k téme údržby a diagnostiky nájdete aj v tomto vydaní ATP Journal.

Pohodové čítanie, priatelia.