Skladové hospodárstvo budúcnosti

Skladovanie je mimoriadne dôležitou súčasťou dodávateľsko-odberateľských reťazcov a jednou z oblastí, ktoré sa vďaka automatizácii rozvíjajú veľmi rýchlo. Spoločnosti na celom svete sa sústreďujú na inovatívne technológie s cieľom zefektívniť procesy. Automatizácia bezpochyby prináša konkurenčnú výhodu, ale opäť prichádzame k známej otázke – stratia ľudia prácu v tomto sektore, ak ich nahradia roboty a technológie?

Jedným z priekopníkov v oblasti zavádzania moderných technológií do skladových systémov je spoločnosť Amazon. Jej sklady sú vybavené revolučnými technológiami – malými samohybnými robotmi, ktoré na svoju navigáciu používajú vysokorýchlostné snímače a sú schopné načítať aj čiarové kódy. Zároveň keď zistia, že produkt nie je na svojom mieste a automaticky aj to, kde sa práve nachádza, dokážu komunikovať navzájom. Aj v mnohých iných spoločnostiach sa využívajú automatizované skladovacie a vyhľadávacie systémy, ktoré zaberajú o 40 % menej miesta ako tradičné skladové systémy pri uskladnení rovnakého objemu produktov.

To prináša nižšie náklady na výstavbu, nižšiu spotrebu energie a menej zdrojov potrebných vo fáze výstavby. Využívanie systémov na riadenie skladového hospodárstva (WMS), prepojenie na webové služby, využívanie rozšírenej reality a údajové a komunikačné prepojenie vnútri aj smerom von k dodávateľom a odberateľom prináša úplne nový rozmer fungovania skladov a logistiky. Odporcovia automatizácie tvrdia, že jej nasadzovaním prídu ľudia o svoje pracovné miesta. Avšak pracovné pozície, ktoré sa automatizujú, ako paletizácia či manipulácia s tovarom s vysokou hmotnosťou, sú pre pracovníkov nebezpečné.

Automatizácia nenahrádza ľudí, ale ich presúva na pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou. Navyše nasadzovanie automatizácie a robotiky do skladového hospodárstva vytvorí nové pracovné príležitosti pre operátorov, technickú podporu, zákaznícky servis či obchodníkov. Zástancovia automatizácie navyše argumentujú odstránením potreby manuálneho zadávania údajov, čo je časovo náročný proces náchylný na chyby. Nehovoriac o ušetrených tonách papierových záznamov a tým priamo o ochrane životného prostredia.

Ak by sa celosvetovo zautomatizovalo 40 miliárd obchodných transakcií, nevypustili by sme do ovzdušia 1 000 ton oxidu uhličitého, zachránili by sme 9,6 milióna stromov, odstránili 29 miliónov m3 odpadovej vody a 415 ton pevného odpadu. Niet sa čo čudovať, že čoraz viac majiteľov skladov nasadzuje automatizáciu s cieľom ušetriť peniaze, zvýšiť účinnosť a znížiť objem odpadu, a to vnútri prevádzky aj smerom von.