Voda je uhlím budúcnosti

V dnešnom multimedializovanom a digitálnom svete málokedy siahneme po klasickej knihe. Všetko je rýchle, na všetko máme málo času.

Kniha vyžaduje čas, pokoj aj sústredenie. Mám knihy rád. Tie klasické, nie tie digitálne. Čím sú staršie, tým krajšie voňajú, majú v sebe čaro tajomna a dávnej múdrosti. Ako mládežník som to nestihol, tak ich čítam teraz. Verneovky. A vďaka môjmu otcovi, ktorý si ich kedysi dávno kúpil, sú to tie vzácne zažltnuté skvosty s ilustráciami Zdenka Buriana. Tajomný ostrov, jedna z verneovských klasík, uzrela svetlo sveta v roku 1875. Rok neuvádzam náhodne a zapamätajme si ho. A teraz krátky úryvok z tejto knihy. Slová jedného z hlavných hrdinov príbehu, inžiniera Cyrusa Smitha, ktoré vyslovil v debate o dôležitosti uhlia, jeho nedostatku v budúcnosti a možnej náhrade tohto, vtedy najcennejšieho nerastu: „Áno priatelia, myslím si, že jedného dňa sa bude voda používať ak palivo, že vodík a kyslík, z ktorých sa skladá, budú, či už oddelene alebo spoločne, poskytovať nevyčerpateľný zdroj tepla a svetla, a to oveľa silnejšieho než z uhlia. Jedného dňa komory parníkov a tendre rušňov budú namiesto uhlia naložené zásobou týchto dvoch stlačených plynov, ktoré budú horieť v ich peciach s ohromnou výhrevnosťou. Teda niet sa čoho báť. […] Dúfam teda, že keď aj ložiská uhlia budú vyčerpané, ľudia budú kúriť a budú sa zohrievať vodou. Voda je uhlím budúcnosti.“

A teraz do súčasnosti. Toyota Mirai, Honda Clarity či Hyundai Tucson Fuell Cell, ktorý sa stal v roku 2014 prvým hromadne vyrábaným automobilom na vodíkový pohon, sú prvé príklady využitia vodíka v osobnej mobilite. Napriek tomu prvenstvo pri vývoji auta poháňaného vodíkom získal už v roku 1806 Franchois Isaac de Rivaz. V porovnaní s automobilmi na elektrický pohon majú „vodíkové“ autá tri zásadné výhody: väčší dojazd, kratší čas „doplnenia paliva“ a vyššiu odolnosť proti vonkajším vplyvom. Zatiaľ stále chýba infraštruktúra, s ktorou však bojujú aj elektrické autá. Nechajme sa prekvapiť, kto bude mať navrch. Jedno je však isté. V knihách je múdrosť. Neprestávajme ju hľadať. „V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti, kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.“ (Múd, 6:15)