Kniha vyžaduje čas, pokoj aj sústredenie. Mám knihy rád. Tie klasické, nie tie digitálne. Čím sú staršie, tým krajšie voňajú, majú v sebe čaro tajomna a dávnej múdrosti. Ako mládežník som to nestihol, tak ich čítam teraz. Verneovky. A vďaka môjmu otcovi, ktorý si ich kedysi dávno kúpil, sú to tie vzácne zažltnuté skvosty s ilustráciami Zdenka Buriana. Tajomný ostrov, jedna z verneovských klasík, uzrela svetlo sveta v roku 1875. Rok neuvádzam náhodne a zapamätajme si ho. A teraz krátky úryvok z tejto knihy. Slová jedného z hlavných hrdinov príbehu, inžiniera Cyrusa Smitha, ktoré vyslovil v debate o dôležitosti uhlia, jeho nedostatku v budúcnosti a možnej náhrade tohto, vtedy najcennejšieho nerastu: „Áno priatelia, myslím si, že jedného dňa sa bude voda používať ak palivo, že vodík a kyslík, z ktorých sa skladá, budú, či už oddelene alebo spoločne, poskytovať nevyčerpateľný zdroj tepla a svetla, a to oveľa silnejšieho než z uhlia. Jedného dňa komory parníkov a tendre rušňov budú namiesto uhlia naložené zásobou týchto dvoch stlačených plynov, ktoré budú horieť v ich peciach s ohromnou výhrevnosťou. Teda niet sa čoho báť. […] Dúfam teda, že keď aj ložiská uhlia budú vyčerpané, ľudia budú kúriť a budú sa zohrievať vodou. Voda je uhlím budúcnosti.“

A teraz do súčasnosti. Toyota Mirai, Honda Clarity či Hyundai Tucson Fuell Cell, ktorý sa stal v roku 2014 prvým hromadne vyrábaným automobilom na vodíkový pohon, sú prvé príklady využitia vodíka v osobnej mobilite. Napriek tomu prvenstvo pri vývoji auta poháňaného vodíkom získal už v roku 1806 Franchois Isaac de Rivaz. V porovnaní s automobilmi na elektrický pohon majú „vodíkové“ autá tri zásadné výhody: väčší dojazd, kratší čas „doplnenia paliva“ a vyššiu odolnosť proti vonkajším vplyvom. Zatiaľ stále chýba infraštruktúra, s ktorou však bojujú aj elektrické autá. Nechajme sa prekvapiť, kto bude mať navrch. Jedno je však isté. V knihách je múdrosť. Neprestávajme ju hľadať. „V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti, kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.“ (Múd, 6:15)