Zachráňme našu planétu, kým sa dá – kričíme spolu s účastníkmi klimatickej konferencie v Paríži. Najvyšší čas. Lebo už sú tu. Oni, klimatickí utečenci. Nedostatok úrodnej pôdy, pitnej vody. Nárok na ne si uzurpuje len hŕstka. So zbraňou v ruke. Zmeny sa už začali. A čakajú nás vraj ďalšie. Nemenej podstatné. A nebudú už len o motoroch a o šetrení energie. Ideme vyrábať po novom. Všetko bude so všetkým komunikovať. Hovorím o tých neživých strojoch. Oni budú vedieť reagovať na požiadavky zákazníkov, objednávať chýbajúce zásoby, zmeniť svoje správanie podľa potreby… A keď nebudú v poriadku, aj to ohlásia. Dajú vedieť, že im niečo chýba. Vitajte v štvrtej priemyselnej revolúcii. Veci sa menia. Nezastavíme to. Veď asi nie je treba, ak to bude na prospech. Nám, ľuďom.
Bojíme sa neznámeho, to je naša prirodzená ľudská vlastnosť. Blížia sa ale sviatky. Oslava odvahy. Začalo to známym „fiat“. Nech sa mi stane podľa Tvojho slova. Bezhraničná dôvera. V Dobro, Lásku a Pravdu. A potom… v malom mestečku, ktoré do našej reči preložené znamená Dom chleba, priviedla žena na svet Syna. Tušila, že bude iný, ako ostatní. Veď jej to zvestoval Anjel. Od jednoduchých pastierov až po kráľov – pohol všetkých. K činom. K zmene. On bol a je zmena. Pohľadu na nás samých aj na ľudí okolo nás. Želám si na tieto Vianoce len jedno – nájsť odvahu povedať mu úprimne svoje „fiat“. Viem, že On sa už postará o všetko ostatné.
Prajem vám požehnané Vianoce prežité v pokoji a radosti s vašimi najbližšími.
