Zrejme to boli ťažké témy. Alebo boli témy príliš konkrétne. Okrem našich študentov sa vyskytujú u nás aj študenti z Nemecka. Dvakrát do roka príde na osem týždňov mladý človek, ktorého máme možnosť zapojiť do našej práce. Precvičíme si popritom cudziu reč a máme tiež možnosť ukázať, že niečo vieme. Títo študenti sú už viac špecializovaní – sú to naši vlastní absolventi. Môžeme teda trochu porovnávať, či je pre nás výhodnejší špecializovanejší absolvent alebo naopak, absolvent so širšími, aj keď len teoretickými poznatkami.
Veľmi často totiž počuť vyhlásenia typu „chýbajú nám kvalifikovaní odborníci“, „profily absolventov nezodpovedajú požiadavkám priemyslu“, „chýba tesnejšie prepojenie školy s praxou“ S tým posledným sa stotožňujem. Spolupráca škôl s firmami a naopak je zatiaľ nedostatočná. Nie však preto, aby školy urýchlene prispôsobovali študijné profily momentálnym potrebám firiem. Skôr preto, aby si študenti mohli už počas štúdia tak povediac nanečisto a nezáväzne vyskúšať uplatnenie v praxi. A získať aj nejaké finančné prostriedky. Takáto cielená prax študentov vo firmách môže školám poskytnúť to, čo im podľa mňa momentálne chýba – spätná väzba o tom, aké poznatky sa od absolventov v praxi požadujú. A naopak firmy majú možnosť si overiť, či spolupráca s príslušnou školou prináša svoje ovocie v podobe absolventov schopných využiť nadobudnuté poznatky pri riešení ich konkrétnych problémov.
Takáto spolupráca síce znamená pre firmy určitú finančnú záťaž, ale prínosy sú oveľa významnejšie. Príklady firiem, ako Siemens, IBM alebo Volkswagen, sú toho najlepším príkladom. Moja odpoveď na otázku, či by malo byť vysokoškolské štúdium prispôsobenejšie potrebám určitých priemyselných odvetví, znie nie, ak by to malo byť na úkor teoretických základov príslušného študijného oboru. A tiež preto, aby neklesla úroveň. Kvalita študijného predmetu vyžaduje predsa kvalitných pedagógov, študijnú literatúru a materiálne zázemie. A to stojí čas a peniaze. Školy by mali predovšetkým naučiť študentov samostatne myslieť. Predpokladá to, že mali možnosť sa naučiť, ako veci fungujú, že vedia, ako získať o probléme potrebné informácie, tie potom efektívne spracovať (analyzovať) a z výsledkov vyvodiť faktmi podložené závery. A myslenie je všeobecný proces nezávislý od okamžitých požiadaviek priemyslu alebo iného odvetvia.
