Keď technológie zakrývajú človeka

Už počas štúdia na vysokej škole ma fascinovali nové technológie. Vtedy to boli prvé počítače, NC stroje a roboty, neskôr som pracoval vo Fraunhofer IPA Stuttgart, kde sa tieto technológie pripravovali do života. Pred 30 rokmi sme s nadšením pracovali na konceptoch CIM (Computer Integrated Manufacturing) a vyvíjali sme simulačný program Simple++ (dnes sa predáva pod názvom PlantSimulation ako súčasť PLM konceptu od firmy Siemens).

30 rokov vývoja potvrdzuje zákon Gordona Moora – digitálne technológie zdvojnásobujú svoj výkon približne každých 18 mesiacov pri minimálnej cene komponentov. Náš svet sa vďaka technológiám zlepšuje – žijeme dlhšie a bezpečnejšie, na získanie základných potrieb pre život vynakladáme oveľa menej námahy a času, máme viac informácií, vzdelanie, slobodu. Otrokárstvo, mučenie, zabíjanie a iné krutosti, ktoré boli v histórii bežné, sú dnes odsudzované a potláčané.

Na druhej strane sme z ľudí urobili zdroje a zo škôl linky na ich výcvik a programovanie. Organizáciu práce sme zdokonalili tak, aby sme optimálne vyťažili ľudské zdroje, ktoré dnes síce nenosia okovy otrokov, ale nesplatené úvery.

Diskusie na tému Industrie 4.0 mi trochu pripomínajú naše projekty CIM pred 30 rokmi. Je mi jasné, že technológie sú dnes oveľa výkonnejšie, dostupnejšie a vzájomne prepojené. Trochu mi však uniká zmysel celého snaženia. O koľko viac voľného času pre svoje deti a rodinu máme dnes v porovnaní s našimi rodičmi a starými rodičmi?

Nehovoríme o tom, že zvyšovanie produktivity práce v minulosti vytlačilo ľudí z poľnohospodárstva do priemyslu a z priemyslu do služieb. A dnes aj tieto sektory práce ďalej redukujú počty zamestnaných ľudí. V poslednom období pracujem čoraz viac s ľuďmi, ktorí stratili strechu nad hlavou, sú starí a opustení, nemajú peniaze a mnohí z nich trpia duševnými alebo fyzickými chorobami. Nepomôže im Uber alebo robot na doručenie jedla. Lieči ich ľudské prijatie a jednoduchá práca, ktorá je terapiou. Nové technológie odsunú veľkú časť ľudí do pozície „nepotrebných zdrojov“ a veľkou výzvou bude dať ich životu zmysel.

Myslím si, že nie je možné predpovedať zásadné zmeny do budúcnosti iba z technokraticko-ekonomickej perspektívy. Práve tento pohľad na svet, kde sme všetko podriadili produktivite, výkonnosti a rastu, je zlý a spôsobil rany našej planéte a ľuďom. Táto Zem nepatrí bohatým, nepatrí žiadnemu človeku, máme ju v prenájme, aby sme ju spravovali a chránili v prospech spoločného dobra.