Svet sa mení. Už to nie je ten stabilný a predvídateľný svet, o akom písali knihy učitelia strategic­kého manažmentu a podnikania. Mnohé zmeny sú nepredvídateľné a veľmi rýchle. Keď vstupujete do neznámeho prostredia, je ťažké správne naplánovať 100 krokov. Môžete však urobiť prvý krok. On nemôže byť nesprávny, lebo je prvý. Tak ako u dieťaťa, ktoré sa učí chodiť alebo písať. Je to jednoducho prvý krok. Môžeme sa vrátiť a vykročiť iným smerom, ale už máme spätnú väzbu a skúsenosť.

Stretávam uťahaných ľudí, ktorí hľadajú nové plánovacie kalendáre a systémy manažmentu času. Opakujú si, že čas sú peniaze. Učia sa racionalizovať, delegovať, synchronizovať, paralelizovať, riadiť podľa priorít a cieľov. Zabudli nečinne sedieť v tichu alebo len tak pozorovať prírodu.

Mnoho dobrých iniciatív vo firmách po prvom nadšení zapadne prachom. Je to chyba manažérov a lídrov. Návyk vzniká opakovaním, znalosti a schopnosti sa rozvíjajú trénovaním. Potrebujeme rozvinúť agilitu, skúšanie a opravovanie, experimenty a učenie, kultúru spolupodnikateľstva. Manažéri sa musia zmeniť na kaučov a nahradiť príkazy a hotové riešenia správnymi otázkami. Vytvorme podmienky na to, aby mohli ľudia experimentovať a robiť pritom aj chyby. A učiť sa z chýb a korigovať ďalšie kroky. Skúšajme tieto prístupy – stratégia prvého kroku, Toyota Kata, Design Thinking, agilné riadenie projektov.

Nemáme problém robiť rýchlejšie čoraz viac vecí. Naším problémom je zastaviť sa a vybrať si správne veci. Zastavme sa a premýšľajme nad tým, aby sme nemuseli bežať tak rýchlo. Pomaly zájdeme ďalej. Verte mi.