Prepáčte nám, deti

Nadávame vám, že ste iné ako my. Neposlúchate nás, sedíte pri počítačoch, nebaví vás to, čo bavilo nás, vraj sa vám nechce učiť sa a pracovať. Odovzdávame vám svet, ktorý sme roky poctivo budovali – je plný materializmu a sebectva. Obetovali sme veľa kariére a tomu, aby sme pre vás vytvorili také podmienky, že nebudete musieť pracovať tak tvrdo ako my. Nemusíte a máte oveľa viac. Tak sme sa zamerali na bohatstvo a rast, že vám odovzdávame do správy nespravodlivú spoločnosť a zničenú prírodu. Zarábali sme pre vás peniaze, ale nemali sme na vás čas. A teraz vám vyčítame vaše zlozvyky a to, že nemáte čas vy na nás. Nechce sa vám vraj zakladať rodiny, vychovávať deti a obetovať sa pre druhých. Rozpadávajú sa vám rodiny.

A akými vzormi sme pre vás boli my – vaši rodičia? Zahŕňali sme vás tým, čo chýbalo nám – peniazmi a vecami, ktoré pre nás boli kedysi nedostupné. Umožnili sme vám študovať v zahraničí a cestovať, ale doma sme vybudovali spoločenské pomery, do ktorých sa vám nechce vrátiť. Tak chodíme za vami na návštevy do zahraničia. Tých ľudí, ktorí dlhé roky vedú a rozkrádajú našu spoločnosť, sme volili my.

Investovali sme do budov s komínmi a zo železa, klaňali sme sa rastu a ničili sme životné prostredie. Učili sme vás, že vo svete nedostatku nesmiete nikomu dôverovať a súperov musíte poraziť. A vy už viete, že nový svet je o dôvere a spolupráci, príroda nepozná suroviny a odpad. Neznášame vaše nechápavé úsmevy nad našimi alibistickými systémami auditov a pokryteckými prezentáciami s množstvom prázdnych slov. Míňame peniaze na nezmysly, nehovoríme pravdu a nemáme odvahu zakričať, že cisár je nahý.

Zametali sme vám chodníčky, vybavovali známosti, ospravedlňovali vaše chyby, chceli sme od vás, aby ste dokázali to, čo sme nedokázali my. A teraz vás zahŕňame výčitkami. Niekedy žartom hovorím svojim deťom: „Keď som sa ja narodil, Jurij Gagarin vyletel do vesmíru, a čo ste dokázali vy?“

Prepáčte nám, že sme vám niekedy zobrali radosť z objavovania vašej vlastnej cesty a prekonávania prekážok, že ste menej zakúsili chudobu a tvrdú prácu ako my. Neboli sme vám vzormi v odvahe postaviť sa zlu, často sme vám ukazovali svoju ľahostajnosť, cynizmus, kompromisy s nespravodlivosťou, závisť a nenávisť. Dovolili sme rozkradnúť štátny majetok, zadlžiť krajinu, pomíňať peniaze na starostlivosť o starých, chorých a na vzdelávanie detí.

My, vaši rodičia, si máme čo vyčítať. No radšej hľadáme chyby na vás. Čaká vás veľká práca – opraviť tento svet. Prepáčte nám.