Jedným z problémov je, že v reportoch sa často miešajú informácie potrebné pri rozhodovaní s informáciami, ktoré slúžia na analyzovanie procesov. Tieto dve skupiny informácií však používajú rôzne skupiny pracovníkov. Prvá časť informácií je určená pre manažérov, musia byť aktuálne, ľahko interpretovateľné a stručné. Druhú časť informácií využívajú procesní a priemyselní inžinieri, analytici kvality a pod. V našich projektoch sme často nútení snímkovať prácu strojov a ľudí a následne vyhodnocovať objektívnosť noriem, stratové časy a ich príčiny. Väčšina zariadení však má v sebe prvky, ktoré umožňujú automatický zber údajov a niekedy aj ich vyhodnotenie. Mnohé zariadenia zahŕňajú čierne skrinky, ktoré sledujú ich pracovné režimy a využívajú sa pri analýzach v prípade porúch a reklamácií.

Je preto otázkou, prečo sa musia stroje snímkovať alebo sa k nim dodatočne pripájajú ďalšie zariadenia, ktoré sledujú ich časové využitie, plytvanie, časy a typy porúch, časy pretypovania, čakania, činnosť obsluhy alebo rýchlosť zásahu údržby. Myslím si, že podniky dnes veľmi potrebujú zachytávanie problémov a abnormalít v procese a rýchlu reakciu na ne v reálnom čase. Zber štatistík, spisovanie protokolov a katalógov opatrení, ktoré sa odohrávajú s časovým odstupom, na inom mieste a často s deformovanými informáciami o skutočnej príčine analyzovanej situácie, sú nanič. Problém sa musí zachytiť a analyzovať okamžite, tam kde vznikol a nie s pochybnými grafmi, tabuľkami a šanónmi niekde na siedmom poschodí. Žijeme v dobe, ktorá je označovaná za chaos a permanentnú nestabilitu.

Správne informácie v reálnom čase a rýchla reakcia na nové situácie v okolí podniku a v jeho procese sú kľúčové konkurenčné faktory. Je to ­dôležité pre všetky podnikové oblasti – od riadenia spotreby energií cez cash flow, riadenie kurzových rizík až po chýbajúce komponenty, nekvalitu alebo poruchy v procese. Tieto systémy budú vyžadovať aj inú formu komunikácie s používateľmi tak, aby cez jednoduché vizuálne systémy dokázali rýchlo vyhodnotiť danú situáciu a reagovať na ňu. Informácie v reálnom čase by mali prepájať jednotlivé oddelenia tak, aby dokázali prepojiť a synchronizovať svoje úsilie jedným smerom. Kľúčové vlastnosti takýchto systémov by mali byť: správne informácie na správnom mieste v reálnom čase, samooptimalizácia, chybovzdornosť, vizualizácia a integrácia.