Svet chorých ľudí

Môj otec je lekár. Celý život k nemu chodili ľudia s rôznymi chorobami, ale aj simulanti a hypochondri. Aj za mnou chodia „pacienti“ z firiem. Niektorí trpia schizofréniou medzi tým, čo si myslia a čo musia hovoriť. Iní potláčajú svoje svedomie, lebo musia prikyvovať na nezmysly. Sú aj takí, ktorí chcú byť v každej situácii perfektní – nie sú a zbytočne sa trápia. Niektorí sa sťažujú, že takmer polovicu ich práce tvoria zbytočné činnosti (nudné schôdze, zápisy, nepotrebné dokumenty). Vo zvyšnom čase nestíhajú dôležité veci.

Najhoršie sa majú ľudia s týmito vlastnosťami:
• Sú schopní, vedia vyriešiť veľa vecí a každý ich zaťažuje prácou.
• Sú ochotní a nevedia povedať nie, neodmietnu prácu, a tak jej majú vyše hlavy.
• Vždy hovoria pravdu a to, čo si myslia.
• Rozumejú detailom. Aj to je problém, pretože „tí hore“ frčia na percentách v exceloch a obrázkoch v powerpointe. Tí, ktorí rozumejú výkresom a technickým detailom, sú označení za brzdy. Viete, čo je výzva? Často hlúposť, ktorá skrsla v hlave niekoho, kto ničomu poriadne nerozumie, a vy si to musíte vedieť predstaviť. Potom vám to dajú urobiť. A ďalej to už poznáte – prvotné nadšenie, sklamanie, panika, hľadanie vinníkov, potrestanie nevinných a odmenenie nezúčastnených.

Kedysi som sa zhováral s riaditeľom veľkého automobilového závodu. Pýtal som sa ho, ako by dopadol manažér, ktorý by vždy hovoril iba pravdu. Navrhol by presne taký rozpočet ako treba, spočítal by všetko tak, ako má byť, vždy by vyjadril svoj neskreslený názor. Odpoveď bola, že takýto človek by dopadol zle. V tejto firme sa všetko najskôr nadhodnotilo (rozpočet, normy, náklady) a potom redukovalo. Volalo sa to „racio“, „kaizen“ alebo „KVP“. Keď nestačilo „KVP“, tak dali „KVP“ na druhú. Firemná kultúra nútila ľudí podvádzať. Neskôr túto firmu usvedčili z klamania zákazníkov. Dodnes stoja ich autá na parkoviskách duchov.

Kríza dôvery vedie k tomu, že musíme robiť často zbytočné zápisy, audity, kontroly a byrokraciu. Každý sa stará iba o seba. Šéfovia ľuďom neustále rozprávajú do ich práce a všetko kontrolujú, ľudia sa boja povedať, čo si myslia. Aj tak vznikajú chyby, nepoctivosť a korupcia. Zázračné lieky 4.0 nepomôžu tam, kde chýba zdravý rozum a dôvera.