Bitcoin – kybernetický systém

Bitcoin je internetová open-source peňažná mena, ktorou možno platiť prostredníctvom decentralizovanej P2P siete. Celkové množstvo peňazí je konečné, dopredu známe, definované iba matematickými zákonmi. Krytie meny zabezpečuje ťažba unikátnych digitálnych znakov. Tento problém rieši verejná história transakcií – blockchain, ktorý má stiahnutý každý používateľ siete. Je to novátorská myšlienka, ktorá má ambície vyriešiť problém, ako riadiť zložitý systém bez centrálnej kontroly a správy.

Z hľadiska riadenia je dôležitá ťažba bitcoinov; využíva výkonné počítače na zhromažďovanie bitcoinových transakcií, ktoré sa každých cca 10 minút ukladajú do nového bloku. Ťažbu môžu, ale nemusia robiť všetci používatelia siete. Je to konkurenčný proces a prvý, ktorý vyrieši dané úlohy a potvrdí transakcie, odovzdáva výsledok do celej siete Bitcoin. Po potvrdení sieťou je blok pridaný do reťazca blokov.

Bitcoin je kybernetický systém. Vyžaduje interdisciplinárny prístup s využitím kybernetiky, všeobecnej teórie systémov, teórie chaosu a informácií, evolučnej biológie, kognitívnej psychológie ap. Bitcoin generuje systém, ktorý sa evolučne vyvíja na báze niekoľkých jednoduchých pravidiel aplikovaných na jeho nezávislé podsystémy. Formy komplexnosti bitcoinu môžu byť rôzne: generatívna, ktorá sa týka kódovania bitcoinu,a výpočtová. Kompozičná zložitosť charakterizuje prvky protokolu bitcoinu. Má päť základných blokov: funkciu hash, binárny strom, digitálny podpis, prenos verifikácie a adresy.

Bitcoin je z hľadiska kybernetiky spätnoväzbový systém aj systém s programovým riadením. Má nerovnovážnu dynamiku. Cena bitcoinu je prejav trhom determinovanej rovnováhy. Bitcoin z hľadiska teórie hier vykazuje znaky Nashovej rovnováhy, čo sťažuje konkurenciu iných elektronických mien. Konsenzus v bitcoinovej sieti nedosahuje jedna skupina na úkor inej, ale v prospech inej. To naznačuje rapídnu zmenu na úrovni kultúry spoločnosti.

Nakoniec bitcoin je kybernetický systém, ktorý zvláda svoju ohromnú varietu využitím Ashbyho princípu nevyhnutnej variety. Základná požiadavka, aby bol regulátor taký zložitý ako riadený systém, je vyriešená metodológiou, ktorá umožňuje priebežne generovať algoritmus riadenia zabezpečujúceho riaditeľnosť systému. Regulátor je autonómny, má prvky adaptívnosti, učenia a inteligencie. To všetko vytvára dôvody, aby sa najmä akademická obec oveľa intenzívnejšie bitcoinom zaoberala a tak ako iné univerzity zaradila bitcoin do výučby a výskumu.