Regulácia veľmi rozsiahleho systému

Regulácia v biologických systémoch, ale aj v ekonomických a sociálnych, zahŕňa obrovské množstvo premenných a navonok sa veľmi líši od regulácie technických systémov. Hlavnou príčinou je podľa W. R. Ashbyho, ktorý sa týmto problémom zaoberá v závere svojej knihy Kybernetika, varieta rušivých vplyvov, ktoré musí regulácia odstrániť. 

Varieta porúch koreluje  s počtom častí dynamického systému. Ak je systém veľmi zložitý a regulátor má obmedzenú kapacitu  v porovnaní so systémom, nadobúda zákon nevyhnutnej variety rozhodujúci význam. Význam tohto zákon je v tom, že pri danej kapacite regulátora je množstvo regulácie (vyjadrené ako množstvo informácií, ktoré môžeme kanálom regulácie preniesť) ohraničené.

Ak je systém veľmi rozsiahly, môžeme reguláciu urobiť viacero spôsobmi. Keď sa regulácia nerobí, organizmus, všeobecne zložitý systém, hynie. Reguláciu môžeme urobiť tak, že znižujeme svoje požiadavky. Pri regulácii križovatky môžeme sformulovať reguláciu semaforov zložito, adaptívne alebo s pevne nastavenou logikou  a tým podstatne obmedzíme varietu pôvodného systému; regulácia je bez spätnej väzby a má charakter prinútenia. Analýza môže ukázať nemožnosť riadiť zložitý systém alebo možnosť riadiť takýto systém len za cenu jeho podstatnej redukcie.

Uvažujme, spolu s Ashbym, o inej možnosti, ktorá vyplýva zo zákona nevyhnutnej variety, a to tak, že analyzujme množinu porúch. Výsledkom je, že obrovský počet zložiek množiny porúch možno podstatne zmenšiť, pretože náhodné procesy, ktoré ich opisujú, nie sú absolútne náhodné. Ak je kapacita regulátora daná, je to jediný spôsob, ako reguláciu uskutočniť. Čiže regulácia sa dosahuje faktickou redukciou variety pôvodného opisu systému, a teda jeho zjednodušením. To otvára regulácii neobyčajne zložitých systémov nové možnosti.

Aj pri veľmi zložitých systémoch sa činnosť regulátorov opakuje v tom zmysle, že reaguje na podobné situácie spojené s opakovaním rušivých vplyvov. Samotné opakovanie výskytu porúch je už obmedzením variety. Úlohou konštruovania regulátorov je teda aj analýza všetkých možných údajov o poruchách a potom redukcia zložitosti regulátora. Jednou z možností je aj etapovité konštruovanie regulátora, napríklad dichotomickým odbúravaním neurčitosti a vytváraním viacúrovňových regulátorov, ktoré fungujú ako zosilňovače inteligencie a regulácie. To je cesta využitia umelej inteligencie pri regulácii, ako aj oživenie originálnych konceptov klasikov kybernetiky, na ktoré niekedy zabúdame.