Keď je technológia rozľahlejšia a členená na jednotlivé linky podľa vyrobeného polotovaru, tak prevádzkovateľa zaujíma, koľko energie na jednotlivé fázy výroby spotreboval. Ide o ukazovatele, pomocou ktorých sa porovnávajú aj napr. výrobcovia cementu. I keď sú tieto ukazovatele v GJ a kWh/t, sú však do nich pretransformované aj ostatné energie. Zaujímavým médiom je vzduch, ktorý sa používa v cementárskom priemysle na ovládanie rôznych akčných členov, pre odstraňovače nálepkov a na čerenie sypkých materiálov. Vzduch vyrábajú kompresorové stanice, ktoré poháňajú elektromotory s výkonom okolo 100 kW.

Nie nadarmo sa hovorí, že vzduch je najdrahšie médium používané v priemysle. Potrebujete na to elektrickú energiu, upravenú chladiacu vodu a rozvody vzduchu v dobrom stave. Výrobcovia kompresorov urobili so svojimi výrobkami veľký pokrok a pomocou automatizačnej techniky optimalizovali ich chod. Podstatný vplyv na optimalizáciu majú aj frekvenčné meniče, ktoré dokážu v určitej fáze spotreby plynule optimalizovať množstvo vyrobeného vzduchu v závislosti od tlaku v systéme. Ušetrí sa tým zbytočné štartovanie a ­zastavovanie. Tu sa začína priestor aj na meraciu techniku.

Spoľahlivo merať tlak a množstvo vzduchu sa určite oplatí. Často sa stretávam s názorom, prečo kontinuálne merať spotrebu vzduchu v jednotlivých vetvách, veď meranie je drahé a treba ho aj udržovať. Avšak nekontrolované úniky stlačeného a upraveného vzduchu sú naozaj veľkou stratou a treba zvoliť rozumný kompromis. Celá automatizácia okolo výroby stlačeného vzduchu má však význam vtedy, keď všetky kompresory riadime centrálnym riadiacim systémom. Tým získame komfort optimálneho chodu všetkých kompresorov, ich momentálneho stavu, prestojov, alarmov a najmä trendov, na ktorých je hneď vidieť abnormálne stavy spotreby.

Zastávam názor, že sledovanie spotreby vzduchu v jednotlivých dôležitých vetvách sa oplatí, pretože dokážeme:

  • urobiť bilanciu spotreby v týchto vetvách za celý deň, ale aj po zmenách a porovnať s ostatnými vetvami a s ­celkovou spotrebou; následne máme kvalifikovaný podklad pre racionalizáciu spotreby vzduchu,
  • odhaliť zavčasu nežiaduci únik na technologickom zariadení,
  • vypočítať návratnosť investičných prostriedkov pre prípadné rozšírenie meraní; verím tomu, že návratnosť investičných prostriedkov do merania môže byť aj menej ako rok.