Chýba stredná generácia špecialistov

Jedným z priemyselných odvetví, kde sa dlhodobo uplatňujú automatizované riadiace systémy a merania fyzikálnych veličín, je energetika. Najvyššie nároky na spoľahlivosť a bezpečnosť takýchto systémov je jednoznačne vyžadovaná pri riadení technológií v jadrovej energetike. Pri návrhu riadiaceho systému technologického procesu je vo všeobecnosti veľkou výhodou ak majú systémoví inžinieri dobré znalosti riadenej technológie a vedia komunikovať s technológmi. Toto pravidlo je pri jadrovej energetike nevyhnutnosťou. 

Systémoví inžinieri pritom často pracujú s najnovšími riadiacimi systémami a nadväzujú aj na nové technológie v oblasti merania fyzikálnych veličín. Pritom samotná riadená technológia – technológia jadrovej elektrárne, musí byť hlavne spoľahlivá a odskúšaná a nezaznamenáva taký rýchly technologický vývoj. Preto je pri návrhu riadiaceho systému pre riadenie procesov v jadrovej elektrárni dôležité, aby sa v tíme pracujúcom na návrhu spájala skúsenosť s inovatívnosťou.

Nositeľom takéhoto spojenia by mala byť stredná generácia automatizérov a technikov – špecialistov na merania fyzikálnych veličín. To znamená odborníci vo veku 35-50 rokov. To je tá generácia, ktorá už má výrazné skúsenosti nadobudnuté v praxi a stále je relatívne otvorená výdobytkom modernej techniky. Na základe mojich skúseností si myslím, že práve táto generácia odborníkov chýba. A dovoľujem si vysloviť názor, že tento deficit nie je slovenským špecifikom, ale je to minimálne celoeurópsky fenomén.

Dôvodom tohto javu podľa mňa sú striedajúce sa periódy s rôznou celospoločenskou akceptovateľnosťou jadrovej energetiky ako aj rozdielnou vôľou investovať do vývoja týchto technológií a do výstavby jadrových elektrární. Obdobie pred Černobyľom bolo obdobím dlhodobého súvislého vývoja jadrovej energetiky. Stavali sa nukleárne elektrárne, investovalo sa do školstva, vývoja, a technológie mali celospoločenskú podporu vo väčšine priemyselne vyspelých krajín. Práve preto disponovala Európa asi najväčším potenciálom odborníkov – automatizérov práve v tejto dobe.

Po havárii v Černobyle mnohé krajiny a veľké spoločnosti prehodnotili svoj prístup k jadrovej energetike a podpora týmto technológiám postupne klesala. Vzhľadom na veľkú zotrvačnosť tohto odvetvia sa dôsledky tohto poklesu prejavili v nedostatku technických kádrov až s výrazným oneskorením (netrúfnem si odhadnúť po koľkých rokoch).S odstupom vyše desaťročia po Černobyľskej havárii sa začali znova prezentovať výhody jadrových elektrární a podpora jadrovej energetike začala znova stúpať. Niektoré krajiny začali investovať do výstavby nových jadrových elektrární. Mladí ľudia sa začali znova zaujímať o prácu v tomto odvetví. Pri výstavbe nových zdrojov sa však výrazne prejavuje nedostatok odborníkov v „strednom veku“.

Predpokladám, že rovnaký dopad na vekové zloženie odborníkov bude mať znova zmenený prístup po Fukušimskej havárii...