Nástup nových technológií, koncepcia Priemyslu 4.0 či trendy identifikované významnými nezávislými konzultačnými spoločnosťami predstavujú výzvu pre všetkých – priemysel, vzdelávacie inštitúcie aj každého jednotlivca. Do ktorých aktivít a oblastí by malo smerovať úsilie zainteresovaných, aby Slovensku neušiel vlak s názvom 4. priemyselná revolúcia?

Čo je na jednej strane výzva, je na strane druhej príležitosť. Svet, a Slovensko obzvlášť, väčšinu svojej pracovnej kapacity zakladá na manuálnych či jednoduchých kognitívnych činnostiach. Tie však s príchodom novej priemyselnej revolúcie budú mať na ekonomike čoraz menší podiel. Nahrádzať ich budú sociálne, no najmä technologické činnosti. Očakáva sa, že dopyt po technologických schopnostiach zamestnancov vzrastie do roku 2030 o viac ako 50 %. Z tohto hľadiska je zásadné, aby štát podporil motiváciu k vysokoškolskému vzdelávaniu, najmä technologického charakteru.

Najbližšie obdobie si vyžiada technicky zdatných, kreatívne mysliacich a novým veciam otvorených ľudí. Ako však motivovať deti už v školskom veku, aby sa venovali prírodovedným odborom a technickému vzdelávaniu, ktoré bude základom profesií takých žiadaných v najbližšom období?

Aj keď má škola na motivácii študentov dôležitý podiel, v ich ranom veku to musia byť najmä rodičia, ktorí dajú vzdelávaniu mladých ľudí smer. Preto je dôležité, aby sa daná problematika neriešila iba na akademickej pôde, ale aby sa z nej stala celospoločenská téma. Aj pre vzdelávanie platí, že štát by mal vytvoriť iba rámec, v ktorom bude možné využiť motiváciu rôznych subjektov na zvýšenie efektivity fungovania systému pomocou trhových mechanizmov.

Čoraz väčší ústup od manuálnych, monotónnych a nebezpečných činností, ktoré budú v dohľadnom čase takmer kompletne zautomatizované, vytvorí nároky na zamestnávateľov preškoliť, resp. presunúť takto zasiahnutých pracovníkov na nové pozície. Myslíte si, že sa to podnikom na Slovensku podarí? Čo bude potrebné urobiť preto, aby bol tento proces úspešný?

Odhady naznačujú, že každé pracovné miesto stratené automatizáciou bude nahradené niekoľkonásobným počtom nových pracovných miest viažucich sa na úkony súvisiace s automatizáciou. To znamená, že dopyt po takejto pracovnej sile bude vysoký. Či proces zvládnu aj slovenské firmy, závisí od schopnosti vlády vytvoriť také prostredie, ktoré by motivovalo firmy k tomu ostať a investovať na Slovensku. Všetko je o ekonomike: o výške miezd, efektivite práce, podpore výskumu či daňových úľavách. Situáciu majú opäť v rukách ľudia, pričom dôležitá je ich ochota porozumieť závažnosti tejto témy.

Slovensko bude podľa štúdie OECD krajinou, kde by mal nástup automatizácie, robotiky a nových technológií zasiahnuť až okolo 70 % pracovných miest. V správe sa uvádza, že naša pracovná sila je nedostatočne pripravená na digitálnu transformáciu. Kto by mal prevziať zodpovednosť a iniciatívu, aby sa tento nelichotivý stav zásadnejšie zmenil?

Slovensko zatiaľ čaká, že príde niekto, kto všetky problémy vyrieši. Ideálny politik však neexistuje. Sú to ľudia, ktorí svojím hlasovaním vytvárajú politikov. Preto možno dôležitejšie, ako vytvárať tlak na vládu, je, aby médiá prevzali zodpovednosť a začali sa skôr koncentrovať na prezentáciu problémov Slovenska, ako iba prezentovať dobre predávané témy.

Ktoré odbory a oblasti budú pre mladých ľudí v najbližšom období atraktívne z hľadiska ich uplatnenia sa na trhu práce a prečo?

Každá doba vytvára iný dopyt po iných zamestnaniach. Nech sa študent venuje akémukoľvek technologickému odboru, je šanca, že sa mu to v jeho živote vyplatí. Avšak to nie je jediná alternatíva. Štúdie naznačujú, že dariť sa bude všetkým, ktorí budú kreatívni, prispôsobiví a komunikatívni. Mnohé bude závisieť aj od demografie. Výrazné starnutie populácie prinesie dopyt po zdravotníckych službách. To najdôležitejšie pre budúcnosť je sledovať svet okolo seba otvorenými očami, keďže doba nikdy nebola taká dynamická ako práve v súčasnosti.

Jedna stará múdrosť hovorí, že veľké veci sa rodia v pote a slzách. Neustále znižovanie nárokov na všetkých troch stupňoch vzdelávania nenahráva na Slovensku pozitívnej zmene z hľadiska dostupnosti dostatočného počtu kvalifikovaného personálu na pracovnom trhu. Ako vyskočiť z tohto bludného kruhu?

Všetko je o ekonomike – o dopyte a ponuke. Kým bolo žiakov na školách málo, nároky automaticky klesali. Keď bude študentov viac, väčšia ponuka bude vytvárať väčšiu konkurenciu. A práve teraz opäť prichádzajú do škôl silnejšie ročníky. Z tohto hľadiska bude kvalita žiakov opäť rásť. Na záver sa ešte raz vrátim k tej základnej myšlienke: svet čakajú najväčšie výzvy od druhej svetovej vojny. Ak ich máme dobre zvládnuť, je zásadné, aby si väčšina ľudí uvedomila, že zmenu majú v rukách oni. Nikto iný ju za nich nezrealizuje.