Zoznam článkov s tagom digitálna fabrika

Predložená publikácia poskytuje čitateľovi sprievodcu po rýchlych zmenách, ktoré sa v prostredí ťažobných polí a celkovo ropného a plynárenského priemyslu dejú z hľadiska nástupu digitalizácie procesov. Tieto zmeny sa týkajú najmä využívania nových snímačov, vrtných súprav, vrátane ventilov používaných vo vnútri vrtov, nástrojov pre analýzu údajov a modelovanie s cieľom vysporiadať sa s množstvom údajov a týkajú sa aj spôsobu, akým odborníci spolupracujú pri tvorbe rozhodnutí. Kniha popisuje novú éru digitálnych technológií a prevádzkových prvkov využívaných v ropnom a plynárenskom priemysle. Čitateľ sa bude môcť oboznámiť aj so zmenami, ktoré sa v oblasti nasadzovania moderných technológií v prevádzkach ropného a plynárenského priemyslu uskutočnili. V prvej časti knihy sa čitateľ oboznámi s úrovňou technológií inštalovaných na samotnom zdroji – ložisku a to id prevádzkových meracích prístrojov až po zber údajov v reálnom čase, za ktorou nasledujú praktické informácie o analýze údajov získavaných v reálnom čase. Dolovanie súvislostí zo zozbieraných údajov má ďalej na starosti umelá inteligencia. Cesta pokračuje cez prepojené technické podnikové prostriedky a to podrobným popisom ako spoločnosti využívajú prepojený model starostlivosti o technické podnikové prostriedky až po ich správu (zásobníky) v rámci DOF obsahu. Objavujú sa teda nové spôsoby modelovania až po zavedenie zmien do praxe, ktoré dokážu cez inteligentnejšiu prevádzku ložísk zabezpečiť optimalizáciu využitia podnikových technických prostriedkov. Knihu v druhej polovici dopĺňa množstvo praktických skúseností zhrnutých do prípadových štúdií. Záver patrí kapitole s názvom Nová generácia digitálnych ropných polí, ktorá sa zameriava na popis využívania nastupujúcich technológií, ako cloudové výpočty, analýza rozsiahlych údajov (big data), či pokroky v rámci nanotechnológií. Kniha môže pomôcť manažérom, technikom, prevádzkovým operátorom a odborníkom na IT pochopiť, ako filtrovať údaje s cieľom vytvoriť užitočné informácie, cielené analýzy a prepojiť pracovné postupy v rámci hodnotového reťazca výroby. Vďaka tomu dokážu podnikové tímy robiť lepšie rozhodnutia s vyššou úspešnosťou a menším rizikom.

Digitálne dvojča je jednou z najnovších technológií, ktorá sa stáva súčasťou priemyselného internetu vecí. Táto technológia má ďalekosiahly dopad a v blízkej budúcnosti bude definovať interakcie medzi človekom, strojom a procesmi. Vyvstáva totiž veľká potreba porozumieť tejto technológii a jej rôznorodým možnostiam. Kniha tiež definuje pojem „Osoba“ (Persona), ktorá je veľmi nevyhnutná pre prepojenia s digitálnym dvojčaťom. Digitálne dvojčatá dostupné už dnes na trhu majú príliš veľa interakcií, ktoré by mohli byť občas mätúce v dôsledku toho, že úroveň intelektu používateľov a požiadavky sú rozdielne. Možnosť prepojiteľnosti digitálneho dvojčaťa je tiež veľmi dôležitým parametrom, ktorý musia používatelia vedieť rozoznať. Technológia digitálneho dvojčaťa dokáže veľmi ľahko a rýchlo priniesť ovocie z hľadiska optimalizácie, najmä pri tvorbe ľahko použiteľných riešení na báze umelej inteligencie, ako aj zvyšovania produktivity. Predložená publikácia prezentuje niekoľko príkladov takýchto možností. Kniha bola napísaná tak, aby odkrojila z času čitateľa čo najmenej, pretože v dnešnej dobe sociálnych médií je všetko nad 140 znakov blog a niečo málo od toho navyše je už román!

Asociácia robotiky Japonska spolu s Nikkan Kogyo Shimbun, Ltd., zorganizovali na prelome novembra a decembra minulého roku ďalší ročník celosvetovo prestížneho veľtrhu robotiky a robotických technológií iREX 2017, ktorý sa konal na výstavisku Tokyo Big Sight. O svoje postrehy a fotografie sa s nami podelil Jaroslav Fiľo, konateľ spoločnosti S. D. A., s. r. o., ktorý sa na veľtrhu osobne zúčastnil.

V dňoch 14. – 16. novembra sa na pôde George R. Brown Convention Center v Houstone konal veľtrh pod hlavičkou Rockwell Automation – Automation Fair. Išlo už o 26. ročník tejto udalosti, pričom v Houstone sa konal druhýkrát. Dominantnou líniou celej výstavy boli novinky z dielne spoločnosti Rockwell Automation a ich partnerov. V rámci výstavy sa konalo množstvo seminárov, workshopov a iných sprievodných podujatí. Poďme sa teda pozrieť bližšie, čo si tento rok Rockwell Automation pripravil.

Internet vecí (IoT) integrovaný do produktového návrhu, výrobcovia prijímajúci obchodný model s väčším zameraním na služby a 3D tlač dosahujúca bod zlomu pri získavaní značnej obchodnej výhody. Toto je predikcia troch rozhodujúcich trendov pre rok 2018.

Svet okolo nás je v neustálom pohybe. Mení sa energetika, mení sa informatika, menia sa technológie, meníme sa aj my. Ak chceme v tomto dynamickom svete uspieť, musíme naše produkty a služby, ktoré ponúkame zákazníkom, tiež neustále inovovať.

Ako by mali vyzerať továrne budúcnosti? Aké technológie budú kľúčové pre výrobné podniky a čo by mali priniesť? Na tieto aj mnohé ďalšie otázky dáva odpoveď Európska komisia, ktorá v spolupráci s EFFRA (European Factories of the Future Research Association) vydala vyše stotridsaťstranový prehľad očakávaných zmien, ktoré výrobný sektor čaká v nasledujúcich rokoch. V tomto seriáli sa pozrieme na to najdôležitejšie z uvedeného dokumentu a predstavíme aj niektoré projekty, ktoré sa už stali realitou.

Pred štyrmi rokmi vznikol Stredoeurópsky technologický inštitút CEIT a.s. Za jeho zrodom stoja poprední predstavitelia Žilinskej univerzity, ktorých pozornosti neušlo, že mnohé schopné študentské a doktorandské práce zapadli na pôde univerzity prachom po odchode ich riešiteľov. Založením inštitútu sa zachovala kontinuita a vzniklo miesto, kde sa môže v rozvíjaní prác pokračovať. Jedno z oddelení CEIT-u je aj spoločné pracovisko so Žilinskou univerzitou ZIMS (Žilinský inteligentný výrobný systém). Jeho ústrednou úlohou je výskum, vývoj a experimentovanie v oblasti nových trendov inteligentných výrobných systémov. Zaoberá sa otázkami typu ako by mala byť postavená fabrika budúcnosti, aké postupy montáže prinesie pokrok, do akej miery bude zasahovať človek do konfigurácie zariadení, či v akom rozsahu bude aplikovaná umelá inteligencia. Vedúcim pracoviska ZIMS je Ing. Ján Rofár, PhD., úspešný doktorand Katedry riadiacich a informačných systémov na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity, kde sa špecializoval na bezpečnú komunikáciu v priemysle. V poslednom 3. ročníku doktorandského štúdia sa v rámci riešenia jedného projektu ocitol na Ústave konkurencieschopnosti a inovácií. Po jeho skončení dostal ponuku byť súčasťou novo založeného inštitútu CEIT. Tvrdí, že je spokojný, pretože robí, čo ho baví. Porozprávali sme sa s ním o CEIT-e ale najmä o pracovisku ZIMS.