Zoznam článkov s tagom SCADA/HMI

Napriek neutíchajúcim diskusiám a konferenčným vystúpeniam na tému štvrtej priemyselnej revolúcie sa nájdu aj takí, ktorí potenciál týchto prístupov a technológií odomykajú v reálnych projektoch. Prenos a umiestňovanie údajov do vzdialených úložísk a serverov s možnosťou jednoduchého, bezpečného a kontrolovaného prístupu – aj takýmto spôsobom sa dnes optimalizujú kapitálové a prevádzkové náklady na podnikovú IT infraštruktúru. V redakčnej reportáži sme sa zamerali na využívanie moderného systému SCADA a priemyselných cloudových služieb v oblasti zberu, prenosu a spracovania údajov z energetických a teplárenských technológií.

Výrobcovia strojov a strojných zariadení využívajú veľmi úzke prepojenie medzi operátorskými panelmi (HMI) a riadiacimi systémami s cieľom zvýšiť vo veľkých aplikáciách produktivitu. 

Mobilné a nositeľné chytré zariadenia sa v súčasnosti stávajú bežnou výbavou moderného človeka. V posledných rokoch si všeobecné, ale aj špecializované – upravené verzie našli cestu do priemyselného prostredia, v ktorom majú množstvo uplatnení na rôznych úrovniach distribuovaného systému riadenia podniku. V tomto článku, ktorý je prvým z pripravovanej série, chceme na úvod zhrnúť oblasti využitia mobilných a nositeľných chytrých zariadení v priemyselnom prostredí a v hospodárstve.

Bratislavská teplárenská, a. s., (BAT) zabezpečuje komplexnú teplárenskú výrobu od výroby tepla a elektrickej energie v teplárni cez transport tepla horúcovodmi a parovodmi, prevádzku odovzdávacích staníc tepla (OST) až po dodávku tepla v ústrednom kúrení a teplej vody do objektov koncových používateľov. Spoločnosť prevádzkuje dve oddelené sústavy centralizovaného zásobovania tepla (SCZT), ktoré dodávajú teplo v bratislavských mestských častiach Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves, Dúbravka, a to pre bytové domy, polyfunkčné a administratívne budovy, školské zariadenia, nemocnice, športoviská a priemyselné objekty.

Prispôsobiteľnosť všetkých troch modelov služieb poskytovaných v cloud prostredí, ktoré boli opísané v prvej časti seriálu, je dynamická a nákladovo nenáročná, pretože odpadajú také procesy, ako nákup, inštalácia či konfigurácia nových serverov alebo softvéru. Ak treba zaobstarať väčšiu výpočtovú kapacitu alebo viac úložného priestoru, používatelia zaplatia len za tieto rozšírenia. 

Napriek tomu, že cloud riešenia sa stávajú čoraz bežnejšou vecou, v oblasti aplikácií SCADA je to relatívne nový prístup. Cloud riešenia umožňujú pohodlný prístup do siete, kde možno využívať konfigurovateľné výpočtové prostriedky, ako sú siete, servery, úložné priestory, aplikácie či služby. Tieto zdroje si možno rýchlo zabezpečiť a uvoľniť s minimálnou námahou na ich správu alebo potrebou súčinnosti s poskytovateľom služby.

V predchádzajúcej časti seriálu sme uviedli príklady tragických udalostí, ktoré boli čiastočne spôsobené nesprávne pripraveným rozhraním človek – stroj, uviedli sme pozitíva, ktoré môže dobre pripravené HMI priniesť, opísali sme problematiku nových noriem pre HMI a uviedli úvahu o tom, prečo treba dávať informácie do súvislostí. V druhej časti seriálu opíšeme niekoľko možných spôsobov, ako dať údaje do súvislostí, aby sa zvýšilo poznanie operátorov týkajúce sa danej situácie.

20. januára 1992 o 18:20 hod. vzlietol Airbus A32 z francúzskeho Lyonu na svoj pravidelný vnútroštátny let do Štrasburgu. Let prebiehal bez komplikácií až do chvíle, keď sa posádka pripravovala na pristátie. Keď piloti nastavovali do letovej riadiacej jednotky uhol zostupu, –3,3, pozabudli nastaviť, že ide o hodnotu pre režim vertikálnej rýchlosti a nie režim uhlu letovej dráhy. Keďže letová riadiaca jednotka bola v zlom režime, hodnota –3,3 znamenala rozsah zostupu 1 006 m za minútu namiesto správnej hodnoty 244 m za minútu. Viditeľnosť bola zlá a posádka si túto chybu neuvedomila až do chvíle, keď už bolo neskoro. Keď lietadlo narazilo do horského masívu, z celkového počtu 96 pasažierov a členov posádky zahynulo 87 ľudí. Medzi viacerými dôvodmi, ktoré boli oficiálne označené ako príčina havárie, sa uvádzalo aj to, že ovládacie ­rozhranie „vhodné pre normálne situácie, ale neposkytujúce náležité varovania posádke v prípade zlého rozhodovania, [...] malo sklon zvyšovať pravdepodobnosť takýchto chýb pri používaní rozhrania, a to zvlášť pri enormnom pracovnom vyťažení.“ [1]

Vývoj v segmente rozhrania človek-stroj (HMI) neprešľapuje na jednom mieste. Výrobcovia sú konfrontovaní s novými požiadavkami, ktoré okrem iného napríklad vyplývajú zo vzrastajúceho povedomia o informačnej bezpečnosti. K zmenám správania používateľov pri ovládaní zariadení vedú súčasné technológie v spotrebiteľskom sektore a to je potrebné zohľadniť aj vo vývoji automatizačnej techniky. O aktuálnych trendoch sa rozprávali Dirk Hartmann v Beijeru Electronics, Tino Hildebrand zo Siemensu, Markus Schlögl z Pilzu, Bernd Frank z Invensys Operations Management a Michael Messerschmidt z Heitecu.