Dotykové panely sú starí kozáci. Prvá revolúcia v segmente rozhrania človek-stroj prebehla pred viac ako 30 rokmi. Vtedy sa nahradil prístrojový panel s jednotlivými zaskrutkovanými ukazovateľmi a obslužnými elementmi obrazovkou s riadením prostredníctvom menu.
Výhody boli zrejmé:
- žiadna závislosť od dodávok špeciálnych komponentov
- jednoduché prestavenie na iné prirodzené jazyky a to dokonca pri plnej prevádzke
- rovnaký hardvér pre mnohé modely a vyhotovenia
- nižšie výrobné náklady
Displej sa naskôr obsluhoval prostredníctvom šípkových tlačidiel alebo ak to bolo nevyhnutné, tak klávesnicou. Onedlho nato, hoci tomu je už viac ako 20 rokov, prišla druhá revolúcia, keď sa riadenie cez menu vyvinulo do ďalšieho štádia, do kompletnej grafickej obslužnej plochy a objavili sa aj dotykové panely. Bolo to v čase, keď sa o smart telefónoch a tabletoch ani len nechyrovalo.
Ked pred niekoľkými rokmi prišli na trh prvé smart telefóny, orientovali sa najskôr na tradičné rozhranie človek-stroj, väčšinou bez dotykového panela. Extrémny dopyt po týchto zariadeniach v kombinácii so želaním po rozmanitej funkcionalite viedli k tomu, že koncept obslužného displeja smart telefónov sa ďalej prudko vyvíjal a ďaleko presiahol to, čo je zvyčajne potrebné na ovládanie stroja. Dotykový panel sa stal neodmysliteľnou súčasťou, pričom je schopný registrovať súbežné dotyky na viacerých miestach a rozpoznať rôzne pohyby.
To najlepšie z oboch svetov?
Je pochopiteľné, že sa poškuľuje po nasadení operačných systémov v smart telefónoch a tabletoch aj na riadenie strojov. Prudký vývoj displejov smart telefónov viedol k tomu, že sú pokryté prakticky všetky požiadavky na rozhranie človek-stroj a pokiaľ je k dispozícii viac funkcií ako je potrebné, nie je to predsa na škodu. Hodia sa teda operačné systémy Android a jemu podobné aj na obsluhu strojov? Čo hovorí za? Veľká vývojová báza a extrémne veľká testovacia báza zaručujú vysokú kvalitu vývojového prostredia a prevádzkových knižníc.
Značné rozšírenie smart telefónov a ich používanie širokými masami ľudí vedie strednodobo k tomu, že pracovníci obsluhy strojov požadujú podobné ovládacie prvky a koncepty, akými disponujú smart telefóny. Ak sa niekedy budú obsluhovať stroje aj prostredníctvom aplikácií mobilných operačných systémov, je v súčasnosti síce veľmi neisté, takáto možnosť sa už však nachádza vo vývojových štádiách súčasných systémov. Veľa operačných systémov smart telefónov je založených na Linuxe. Keďže za istých okolností preukazujú znamenité vlastnosti reálneho času, bolo by možné týmito systémami a zodpovedajúco prispôsobeným jadrom Linuxu realizovať aj ovládanie strojov.
Čo hovorí proti? Životný cyklus smart telefónov je približne 5 až 10-krát kratší ako strojov. Preto je možné očakávať, že prekrývanie oboch svetov v súčasnom období onedlho pominie a vývoj ovládania smart telefónov samozrejme nebude brať žiaden ohľad na požiadavky kladené na ovládanie strojov. Veľký podiel vo vývoji smart telefónov zaberajú aplikácie tretích strán a ich integrácia do systému. Keď sa vychádza z toho, že aplikácie nebudú hrať žiadnu úlohu pri obsluhe strojov, minimálne nie v blízkej budúcnosti, ide tak iba o zbytočný a zo strednodobého hľadiska rušivý balast.
