Transformácia energetiky, ktoré sa začala v priebehu posledných rokov, bude jednoznačne na programe dňa aj v roku 2026. Svetové ekonomické fórum, ktoré sa zišlo vo februári tohto roku vo švajčiarskom Davose, označilo vývoj v energetike v tomto roku ako „chaotickú fázu“, v ktorej sa pozornosť presúva na udržiavanie spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok energie na podporu hospodárskeho rastu a rozširovania dátových centier umelej inteligencie. Akú úlohu bude v tomto celom dianí zohrávať plyn či vodík a aké sú jeho perspektívy v najbližších rokoch? Nielen na tieto otázky sme hľadali odpovede spolu s Ing. Richardom Kvasňovským, výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Ako sa zvykne hovoriť, dobrými úmyslami je často vydláždená cesta do pekla. Iniciatívy Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia sa v posledných rokoch stávajú terčom kritiky najmä zástupcov priemyslu, ktorí kritizujú nereálnosť ich splnenia v stanovených časových rámcoch. Ak k tomu pridáme náročnú administratívu, náklady a investície potrebné na splnenie týchto cieľov, stratu konkurencieschopnosti na globálnych trhoch a pohľad na zvyšok sveta, ktorý má k tejto téme podstatne menej striktný prístup, nálada voči „zeleným riešeniam“ nie je celkom optimistická. Je to však naozaj tak? S Jánom Karabom, riaditeľom Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky, sme hľadali odpovede aj na to, prečo sme sa dostali do tohto bodu a ako z neho vyjsť tak, aby bol aj vlk sýty, aj koza ostala celá.

V súčasnosti je študentkou 1. ročníka inžinierskeho štúdia v odbore robotika a kybernetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Z jej doterajších úspechov možno spomenúť pochvalný list dekana FEI STU v Bratislave za vynikajúco vypracovanú bakalársku prácu s názvom Diskrétne stavové riadenie s integračnou činnosťou.

Bezpečnosť strojových zariadení sa vyvíja od tradičných mechanických ochranných opatrení k integrovaným, inteligentným a prepojeným bezpečnostným systémom. Dôraz sa presúva na proaktívny a prediktívny bezpečnostný prístup, pričom digitalizácia, umelá inteligencia a kolaboratívna robotika zohrávajú dôležitú úlohu pri pretváraní tejto oblasti. O aktuálnych výzvach v oblasti bezpečnosti strojových zariadení z pohľadu ich výrobcov aj používateľov, ako aj o aktuálnej legislatíve či očakávaných trendoch sme sa porozprávali s Ing. Róbertom Paškom, ústredným inšpektorom strojových zariadení v spoločnosti Technická inšpekcia, a. s.

V súčasnosti je študentom 1. ročníka inžinierkeho štúdia v odbore robotika a kybernetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Z jeho doterajších úspechov možno spomenúť cenu rektora STU za vynikajúce plnenie študijných povinností počas celého štúdia bakalárskeho študijného programu robotika a kybernetika v roku 2025, pochvalný list dekana za vynikajúco vypracovanú bakalársku prácu s názvom Návrh časovo optimálnej trajektórie autonómneho vozidla, 4. miesto na celoštátnej prehliadke 44. ročníka SOČ v kategórii 14 Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie či viacnásobnú účasť v krajskom kole v súťaži Zenit v programovaní.

Elektrotechnický priemysel patril za posledné roky medzi najviac skúšané odvetvia. Či už to bolo v dôsledku pandémie COVID alebo diania na geopolitickej scéne a z toho plynúcich logistických problémov či rôznych obmedzení ohľadom využívania nerastných surovín nevyhnutných na výrobu drvivej väčšiny elektronických komponentov. V akom stave sa nachádza elektrotechnických priemysel na Slovensku v súčasnosti a aké výzvy pred ním aktuálne stoja? Na tieto aj ďalšie zaujímavé témy sme sa porozprávali s generálnym sekretárom Zväzu elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky Mgr. Andrejom Laszom. 

Pred viac ako 380 miliónmi rokov sa na Zemi objavili prvé dreviny. Od primitívnych nástrojov zhotovených z konárov stromov až po nanocelulózu – to je v jednej vete zhrnutá veľmi zjednodušená história, ako človek dokázal využiť túto prírodnú hmotu. Potenciál dreva ako biodegradovateľnej suroviny je rôznorodý a v súčasnosti sa pri jeho využití otvárajú úplne nové obzory. Aký je stav v celulózo-papierenskom priemysle na Slovensku? Do akej miery pomáhajú moderné technológie priemyselnej automatizácie a IT zvyšovať konkurencieschopnosť celulózo-papierenského priemyslu na Slovensku? A čo je pravdy na tom, že sa bude na Slovensku realizovať svetovo unikátny výskum v oblasti výroby látky drahšej ako zlato? Nielen na tieto otázky sme hľadali odpovede spolu s Ing. Štefanom Boháčekom, PhD., predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Výskumného ústavu papiera a celulózy, a. s., (VÚPC).

V súčasnosti je študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia v odbore robotika a kybernetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Z jeho doterajších úspechov možno spomenúť pochvalný list dekana FEI STU za vynikajúco vypracovanú bakalársku prácu s názvom Návrh regulátora rýchlosti a polohy elektrického pohonu, 3. miesto na 43. ročníku celoštátnej prehliadky Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) v odbore elektrotechnika, hardvér, mechatronika či pretrvávajúcu pracovnú činnosť vo firme VONSCH, spol. s. r. o.

V súčasnosti je študentkou 1. ročníka inžinierskeho štúdia na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie Technickej univerzity v Košiciach. Z jej doterajších úspechov možno spomenúť červený diplom v odbore inteligentné systémy, výhru súťaže Živé IT projekty s tímom, dvojročnú prax vo firme Siemens Healthineers či aktívne zapájanie sa do súťaže WRO ako jeden z hlavných rozhodcov.