V prostredí priemyselnej digitálnej transformácie vynikajú svojimi revolučnými vplyvmi dve technologické domény: výpočty na koncových zariadeniach (edge computing) a internet vecí (IoT). Tieto technológie sú kľúčové pri prechode z tradičných výrobných postupov na vysoko automatizované prostredie založené na údajoch.

Cieľom tohto seriálu je poskytnúť prehľad najzákladnejších otázok súvisiacich s elektronickým hobby. Predpokladajme teda, že svoje dobrodružstvo s obvodmi práve začíname alebo že chceme svoje deti uviesť do sveta elektroniky. V predchádzajúcich častiach seriálu sme uviedli základy toho, čo to elektronika je, čo charakterizuje analógovú a čo digitálnu elektroniku. Zamerali sme sa na to, čo sa začínajúcim elektronikom hodí do vybavenia. Zoznámili sme sa so základnými informáciami o spájkovaní a s tým, ako sa vyhnúť spájkovaniu prácou s kontaktnými poľami. Predstavili sme mikropríručku spájkovania a odporučili základné príslušenstvo potrebné na spájkovanie. V poslednej časti seriálu sa pokúsime predstaviť niekoľko inšpiratívnych smerov, ktorými sa môžeme uberať pri realizácii prvých elektrických obvodov alebo pri výučbe elektroniky pre deti.

Nástroje na návrh solárnych systémov sú špeciálnym softvérom, ktorý používajú architekti a profesionáli v oblasti solárnej techniky na navrhovanie, plánovanie a optimalizáciu. Tieto nástroje pri ich správnom použití umožnia simulovať rôzne scenáre, vypočítať výrobu energie a predpovedať potenciálne úspory, čo z nich robí nevyhnutný nástroj počas návrhu a inštalácie solárnych systémov.

Solárne meniče zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo fotovoltických systémoch tým, že premieňajú elektrinu jednosmerného prúdu generovanú solárnymi panelmi na striedavý prúd, ktorý možno napájať do elektrickej siete alebo priamo použiť na napájanie domácností a podnikov. Ako sa však solárna energia dostáva čoraz viac do popredia, exponenciálne sa zlepšuje aj vývoj v solárnych meničoch. Pokrok vedie najmä k zlepšeniu účinnosti, spoľahlivosti a nákladovej efektívnosti.

Power Purchase Agreement alebo PPA zmluvy sa v európskom priestore uzatvárajú už vyše desaťročia. Ich rozvoj možno spájať s výstavbou obnoviteľných zdrojov, najmä veterných elektrární a ich rozšírenie podporila aj výstavba projektov fotovoltických elektrární.

Súčasné reformy, na ktorých sa dohodli ministri Európskej komisie (EK), sú viac administratívne formulované sny, čo by bolo dobré, ak by to bolo realizované. Hlavnou myšlienkou návrhu ministrov EÚ je dbať na to, aby bol trh nediskriminačný a otvorený pre všetkých účastníkov. Natíska sa otázka, čo bolo doteraz. Akoby „trh dnes bol/je diskriminačný a nie je otvorený pre všetkých?“

Lisovacie linky sa používajú v rôznych odvetviach, od výroby automobilových komponentov cez elektroniku až po rôzny spotrebný tovar. Na rozdiel od iných technologických procesov výroby dokážu tieto linky vyrábať hotové výrobky už v rámci jednej operácie. Vďaka tomu sa dá výrazne skrátiť proces výroby na minimum, čo zvyšuje efektivitu a produktivitu, zároveň dochádza aj k znižovaniu nákladov. Bez ohľadu na konkrétne odvetvie je automatizácia kľúčom k dosiahnutiu efektívnej, flexibilnej a vysoko kvalitnej výroby. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa dajú automatizovať procesy v celom reťazci lisovacej linky od zadania zákazníka až po uvedenie do prevádzky a zaškolenie personálu. Objektom nášho záujmu bude lisovacia linka na výrobu polyuretánových odliatkov.

3D skener je bezkontaktné nedeštruktívne digitálne zariadenie, ktoré využíva svetelnú čiaru/laser na presné zachytenie tvaru fyzického objektu a transformuje ich do údajov pre aplikácie typu CAD (Computer-Aided Design). Generuje mračno alebo súbor údajových bodov v súradnicovom systéme, ktorý presne zobrazuje veľkosť a tvar fyzického objektu. V kontexte Priemyslu 4.0 sú 3D skenery užitočné pri navrhovaní a posudzovaní menších prvkov akéhokoľvek produktu, zachytávaní voľného tvaru a poskytovaní presných mračien bodov pre komplikovanú geometriu a zakrivené povrchy. Dnes sa v priemysle zavádzajú rôzne pokročilé technológie a technológia 3D skenovania je jednou z nich.

Robotické zváranie ponúka výrobcom automobilov značné výhody v oblasti rýchlosti a presnosti, ale predstavuje aj zvýšené začiatočné náklady. Menšie spoločnosti môžu však zápasiť s rozpočtovými obmedzeniami. Okrem toho, robotické zváracie bunky vyžadujú značný priestor v prevádzke, čo môže byť v menších fabrikách obmedzujúce. Navyše, pokrok v technológiách robotického lakovania a dokončovania, ako sú viacosové robotické ramená, integrácia kontrolných systémov a programovanie založené na umelej inteligencii, sľubuje zvýšenie efektivity a kvality. Aké sú reálne skúsenosti automobilových podnikov so zváracími a lakovacími robotmi?