Je správne tvrdenie, že konkurenčná výhoda železničnej dopravy voči iným druhom dopravy tkvie v jej vysokej bezpečnosti? Ako sa dá dosiahnuť?

Myslím si, že konkurencieschopnosť železničnej dopravy je otázkou voľby cieľovej skupiny, kvality poskytovaných služieb a samozrejme ich ceny. Bezpečnosť a spoľahlivosť výrazne ovplyvňujú kvalitu poskytovaných služieb tohto segmentu. Tu hrajú významnú úlohu zabezpečovacie zariadenia, ktoré technickými prostriedkami zvyšujú bezpečnosť tohto druhu dopravy. Ich úroveň a kvalita zároveň ovplyvňuje ďalší parameter - prevádzkyschopnosť resp. dostupnosť služby. Ak chceme hovoriť o kvalitnom zabezpečovacom systéme, tak hovoríme o systéme, ktorý spoľahlivo plní svoju primárnu funkciu na požadovanej úrovni, plnením tejto primárnej funkcie neovplyvňuje negatívne samotnú prevádzku na železnici a prináša tiež ďalšie možnosti na jej zefektívnenie.

Aké druhy zabezpečovacích systémov sa používajú v našej krajine?

Spomenul by som oblasť, ktorej vývoju sa venujeme: vlakový zabezpečovač. V našich krajinách – na Slovensku a v Čechách – sa už dlhé roky používa líniový systém vlakového zabezpečovača založený na princípe prenosu jednoduchej informácie z traťovej infraštruktúry do mobilnej časti umiestnenej v lokomotíve. Systém je tak v zásade schopný informovať rušňovodiča o vystavenom návestí na konci traťového úseku, v ktorom sa vlak práve nachádza, zobrazením návesti priamo na návestnom opakovači umiestnenom na riadiacom pulte lokomotívy. Je to podobné, ako keby vodič automobilu videl stav semaforu na nasledujúcej križovatke priamo na prístrojovej doske, pričom na samotný semafor nemusí vôbec vidieť. V závislosti od typu mobilnej časti vykonáva vlakový zabezpečovač tiež ďalšie bezpečnostné funkcie ako napríklad kontrolu bdelosti rušňovodiča, kontrolu maximálnej rýchlosti, generovanie a kontrolu brzdnej krivky (priebehu spomaľovania) a podobne. V prípade vzniku nedovolenej situácie reaguje vlakový zabezpečovač automatickým núdzovým zastavením vlaku.

Používajú sa u nás aj iné systémy vlakového zabezpečovača?

V súčasnosti sa v európskych krajinách, Slovensko nevynímajúc, zavádza jednotný systém európskeho vlakového zabezpečovača ETCS. Základné určenie je podobné, používa však modernejšie technológie zberu a prenosu informácií, čo rozširuje možnosti systému. Plošným zavedením ETCS by sa tiež mala dosiahnuť vysoká miera interoperability systémov v rámci európskeho priestoru. Vzhľadom na postup zavádzania ETCS a predpoklad vývoja v najbližšom období budú však existujúce národné zabezpečovače hrať stále dôležitú rolu.

Predpokladáte teda ďalší rozvoj národných vlakových zabezpečovačov.

Vzhľadom na plány s rozvojom ETCS neočakávame zásadný vývoj v oblasti infraštruktúry vybudovanej podľa národných špecifikácií. V čom sa však stále dá posúvať ďalej je mobilná časť vlakového zabezpečovača. Je síce limitovaná možnosťami existujúcej traťovej infraštruktúry, ale môžeme optimalizovať jej funkcie na základe prevádzkových skúsenosti a tiež napríklad integrovať viaceré národné vlakové zabezpečovače do jedného zariadenia, či integrovať národný zabezpečovač so systémom ETCS.

Venujete sa vývoju v tejto oblasti?

Áno. Naše riešenie integruje funkcie národných vlakových zabezpečovačov používaných v strednej Európe a sú prevádzkované na Slovensku, v Čechách, Maďarsku a Poľsku. Ak hovoríme o integrácii s ETCS, tak spolupracujeme s hlavnými hráčmi na tomto poli a máme vyvinuté a overené riešenia prepojenia nášho vlakového zabezpečovača MIREL VZ1 so systémami ETCS jednotlivých výrobcov. Postupne prebieha ich schvaľovanie a uvádzanie do prevádzky.

Čomu sa vo vašom oddelení vývoja ešte venujete?

Okrem vlakového zabezpečovača vyvíjame rôzne systémy pre železničné aplikácie. Jedná sa napríklad o riadiace systémy elektrických lokomotív, riadiaci systém motorových jednotiek, systém ochrán elektrických lokomotív s integrovanou funkciou elektronickej požiarnej signalizácie, systém vzdialeného zberu a spracovania prevádzkových informácií, registračný rýchlomer a podobne. Tieto systémy sú založené na našich vlastných platformách druhej a tretej generácie. Najnovšia platforma tretej generácie nám umožňuje, všeobecne v oblasti riadiacich a zabezpečovacích systémov, zostaviť široké spektrum centralizovaných alebo distribuovaných aplikácií.

Ako taký vývoj prebieha? Prejde od myšlienky až po finálnu realizáciu produktu veľa času?

Projekty v oddelení vývoja rozdeľujeme na aplikačné a systémové. Cieľom aplikačného projektu je aplikácia existujúceho systému na daný rad HDV (hnacie dráhové vozidlo). Čiže ak máme integrovať náš existujúci produkt na nejakú lokomotívu, najprv navrhneme, prípadne posúdime spôsob zabudovania pre daný rad HDV. Potom systém nakonfigurujeme pre použitie v danej aplikácii. Takto pripravený systém overíme laboratórne a tiež priamo v technológii na HDV predpísanými postupmi. Následne je možné uviesť prototyp do prevádzky. Súčasťou projektu je aj vypracovanie príslušnej aplikačnej dokumentácie. Po úspešnej realizácii prototypu a odovzdaní výstupov projektu do oddelenia zákazníckej podpory sa projekt v oddelení vývoja končí. Ďalšie sériové nasadenie aplikácie zabezpečuje oddelenie zákazníckej podpory.

Hovorili ste o aplikácii existujúceho systému. Ako však prebieha vývoj nového systému?

Veľmi dôležitou fázou systémového projektu je analýza požiadaviek, stanovenie koncepcie riešenia. Nasleduje rozdelenie požiadaviek na jednotlivé komponenty, ich návrh, vývoj a testovanie. Podobným spôsobom ako sa v úvode požiadavky delia na jednotlivé komponenty, prebieha následná integrácia komponentov do požadovaného systému zavŕšená validáciou systému v niekoľkých etapách.

Ing. Radovan Šajben

Čo hovoríte na tvrdenie, že všetko sa vymýšľa v západnej Európe a na Slovensku sa to len kompletizuje?

Nedá sa to až tak zjednodušiť. Existujú mnohé slovenské firmy, ktoré vyvíjajú vlastné produkty. Všeobecne sa však dá povedať, že skôr narazíte na aplikáciu realizovanú na Slovensku použitím systémov nadnárodných spoločností ako produktmi domáceho vývoja. Snažíme sa aj v tomto vystúpiť z radu. Systémy, ktoré používame v našich aplikáciách, sú produktmi nášho vývoja.

Ako prebieha schvaľovanie v jednotlivých krajinách?

Ak hovoríme napríklad o vlakovom zabezpečovači, tak príslušná autorita v danej krajine si obyčajne vyžiada nezávislé posúdenie bezpečnosti systému a na základe jeho výsledku, po posúdení predloženej dokumentácie k systému a k pilotnej aplikácii vydá rozhodnutie – typové schválenie a stanoví tiež podmienky nasadenia v ďalších aplikáciách.

Ako sa posudzuje bezpečnosť systému?

Posúdenie vykonáva nezávislý posudzovateľ. Metodika a náročnosť posudzovania závisí od požadovanej úrovne integrity bezpečnosti, takzvaného SIL. Žiadateľ predloží normou definované podklady a posudzovateľ overuje dodržanie pravidiel vývoja železničnej aplikácie pre danú úroveň SIL. V našich krajinách sa napríklad vlakový zabezpečovač posudzuje na splnenie podmienok najvyššej úrovne SIL4.

Posudzovateľ má právo vidieť aj zdrojový kód softvéru vášho zariadenia?

Ak si to posudzovateľ vyžiada, poskytneme požadovaný kód k nahliadnutiu. Posudzovateľa však zväčša nezaujíma ako sú naprogramované konkrétne moduly, ale posudzuje dodržiavanie pravidiel tvorby softvéru a zápisu zdrojového kódu. Tvorba softvéru však nie je len o striktnom dodržiavaní pravidiel. Aj v technickej oblasti platí: keď je dizajn produktu prehľadný a účelný a svojim spôsobom pekný, je to prvý predpoklad, že bude aj kvalitný. A softvérový modul je produkt ako každý iný.

Vaše systémy sa montujú do lokomotív rôznych výrobcov prevádzkovaných v rôznych krajinách. Používateľmi vašich zariadení sú rušňovodiči. Akým spôsobom zbierate pripomienky z praxe a ako ich využívate pri vývoji nových, prípadne údržbe existujúcich systémov?

Podnety od užívateľov našich systémov, ktoré môžeme využiť na ich vylepšenie, prípadne ako inšpiráciu pri vývoji systémov nových, zbierame najmä počas uvádzania prototypu do prevádzky. Počas skúšobnej jazdy sme napríklad priamo na stanovišti rušňovodiča a môžeme vyhodnocovať okrem iného aj interakciu nášho systému  a rušňovodiča. Ďalšie podnety k nám do oddelenia vývoja prichádzajú aj od kolegov z oddelenia zákazníckej podpory, ktorí riešia opakované nasadenie systému do prevádzky a tiež pravidelný a nepravidelný servis a sú teda často v kontakte s ľuďmi, ktorí systém MIREL používajú a udržiavajú. Inou bránou pre vstup podnetov môže byť náš úsek marketingu a obchodu. Zahraniční partneri u nás pravidelne realizujú zákaznícke audity a odtiaľ prichádzajú ďalšie pripomienky a odporučenia. Podnet, ktorý prijmeme na spracovanie, následne priradíme na riešenie v rámci konkrétneho otvoreného projektu.V spoločnosti máme zavedený tiež systém riadenia kvality ISO 9001, ktorý cez pravidelné interné a externé audity prináša ďalšie námety na vylepšenie. Tie sa však týkajú skôr procesu spracovania podnetov ako podnetov samotných. 

Bolo ťažké pre slovenskú firmu so slovenským kapitálom a kompletným vývojom, výrobou a servisom presadiť sa v zahraničí?

To je skôr otázka na obchod. V súčasnej dobe väčšina našej produkcie smeruje do zahraničia. V prvom rade je však potrebné mať dobrý produkt, ktorý prináša úžitok nielen koncovým používateľom, ale v našom prípade aj výrobcom lokomotív. Ak chcete prevádzkovať dráhové vozidlo alebo lokomotívu na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a prípadne v Poľsku, tak stále potrebujete národný vlakový zabezpečovač. Náš vlakový zabezpečovač zlučuje funkcie národných zabezpečovačov spomínaných krajín v jednom systéme a je možné ho tiež integrovať s mobilnou časťou ETCS vo funkcii príslušného STM modulu. Pre výrobcu lokomotívy je to šikovné riešenie.

Čo bude znamenať pre vašu spoločnosť kompletný prechod na ETCS systém?

Prechod na ETCS v našich krajinách nie je krátkodobá záležitosť, ale aj tak nemôžeme zaspať na vavrínoch a spoliehať sa na produkty, z ktorých teraz ťažíme. Našou doménou je oblasť riadiacich a zabezpečovacích systémov pre oblasť železničnej dopravy, ale s našou najnovšou platformou sme v sektore automatizácie schopní pokryť široké spektrum systémov a aplikácií aj z iných oblastí. Chceme zmeniť pomer medzi projektmi, ktoré riešia aplikáciu existujúcich systémov a projektmi vyvíjajúcimi systémy nové viac v prospech projektov systémových. Nakoniec navrhovanie a vývoj nových systémov je pre každého vývojára asi tá najzaujímavejšia časť práce.

Vravíte vývojár. Koho konkrétne tým myslíte?

V našom oddelení vývoja máme rôzne pozície: aplikačný a systémový inžinier, hardvérový inžinier, softvérový inžinier, technológ, aplikačný technik, konštruktér. Každá z týchto pozícii sa svojim spôsobom podieľa na vývoji nových produktov, ich uvádzaní do prevádzky a tiež podpore iných oddelení realizujúcich sériovú produkciu a servis. Najpočetnejšou skupinou sú práve systémoví a aplikační inžinieri.

Hlavnou úlohou systémového a aplikačného inžiniera je vyvinúť a uviesť systém do prevádzky?

Každý systém má svoj životný cyklus. Pokiaľ hovoríme o prototype, tak úlohou vývojových projektov je riadiť celý vývojový cyklus, počnúc analýzou požiadaviek, návrhom koncepcie, prípravou podkladov  a implementáciou zvoleného riešenia a končiac jeho overením a uvedením do prevádzky. Takto dosiahnutý výsledok je samozrejme potrebné zdokumentovať a pripraviť pre sériová nasadenie. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva práve aplikačný či systémový inžinier, ktorý okrem technickej časti práce tiež riadi pridelený projekt a zodpovedá za jeho celkový výsledok a prínos.

S akými najväčšími výzvami sa vývojár pri svojej práci stretáva?

Pri riešení každého projektu je najdôležitejšie správne analyzovať požiadavky, navrhnúť jednotlivé alternatívy a vybrať z nich tú optimálnu. Táto úvodná fáza je jednou z najdôležitejších v celom priebehu projektu. Je to ako pri šachovej partii. Už pri otvorení je potrebné zvážiť dôsledky svojich krokov na niekoľko ťahov vopred. Po úspešnom zvládnutí tejto fázy nasleduje ďalší vývoj a implementácia konkrétneho riešenia bez väčších problémov. Ak sa nám však úvod nepodarí zvládnuť, dôsledky nesprávnych riešení a rozhodnutí v úvode projektu môžu negatívne ovplyvňovať celý priebeh projektu a tiež jeho výsledky.

Teraz opačne. Čo je na práci vývojára najzaujímavejšie?

Možnosti? Našou úlohou je vyvinúť perspektívne, dobré a spoľahlivé riešenie. Vopred však nie je často jasné, ako to riešenie má vyzerať. Ak má človek dostatok invencie, analytických schopností a vie si uvedomiť a predvídať dôsledky svojich rozhodnutí, tak môže mať veľkú voľnosť pri vývoji.

Pri výbere nových zamestnancov rozhodujú skúsenosti?

Skúsenosti s našimi systémami nemôžeme v zásade očakávať. Rozhodujúce sú predpoklady pre prácu na vývoji elektronických systémov a ich aplikácií, schopnosť absorbovať nové informácie  a skúsenosti a využívať ich pri svojej práci. Dôležitá je schopnosť spolupracovať ako člen tímu. V prípade seniorských pozícií sú potrebné aj manažérske zručnosti a skúsenosti s vedením menších tímov a projektov. Samozrejme, predpokladáme všeobecný prehľad a skúsenosti v oblasti automatizácie či vývoja elektronických zariadení.

Musíte dostávať veľa žiadostí o zamestnanie.

Ak hovoríme napríklad o pozícii systémového inžiniera, tak priamo ku mne sa veľké množstvo vhodných kandidátov nedostáva. Jednou z príčin môže byť aj to, že na Slovensku sa zrejme väčšia časť firiem z oblasti automatizácie zaoberá skôr aplikáciou existujúcich systémov a integráciou hotových komponentov ako ich samotným vývojom. Čo je podľa mňa škoda.

Ďakujem za rozhovor.