Obr. Účastníkov privítal aj prezident ZEP SR Ing. Vladimír Ondrovič
Generálny sekretár ZEP SR Mgr. Andrej Lasz v úvodnom vystúpení zhodnotil stav elektrotechnického priemyslu a aktivity ZEP SR na jeho podporu. V nasledujúcej časti prinášame doslovný prepis niektorých záverov, ku ktorým dospeli predstavitelia elektrotechnickej obce po jednotlivých vystúpeniach a diskusiách.
Po zhodnotení stavu vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike, pretrvávajúcich a zhoršujúcich sa problémoch v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, ako aj na základe vplyvu ďalších administratívnych záťaží na podnikateľské prostredie budeme od vlády SR a príslušných ministerstiev požadovať tieto opatrenia:
- Zrušiť reštrukturalizáciu ako celok, resp. upraviť konkurzný zákon tak, aby reštrukturalizácia bola povolená iba v prípade odôvodneného predpokladu, že bude uspokojených 100 % veriteľov do výšky 100 % ich pohľadávok.
- Zaviesť plnú hmotnoprávnu zodpovednosť štatutárov za nevyhlásenie konkurzu včas. Súčasné znenie – „pokuta vo výške základného imania akciovej spoločnosti“ – nepredstavuje dostatočné sankčné opatrenie, ktoré by bránilo spoločnostiam v úpadku „vytunelovať“ firmu pred vyhlásením konkurzu či v prípade reštrukturalizácie. Zároveň uzákoniť zákaz byť štatutárnym orgánom v akejkoľvek spoločnosti najmenej počas 10 rokov pre tú fyzickú osobu, ktorá už priviedla svojím konaním spoločnosť do úpadku.
- Upraviť zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby výhradu vlastníckeho práva bolo možné uplatniť v konaniach obdobne, ako sa uplatňuje zabezpečovacie právo – v rámci oddelenej podstaty.
- Sprofesionalizovať činnosť správcov konkurzných podstát a sprísniť kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR nad ich činnosťou.
Vo vzťahu k ďalšej legislatíve, ktorá ovplyvňuje podnikateľské prostredie, si dovoľujeme navrhnúť nasledujúce opatrenia:
- Zaviesť jednotný termín pri zmenách účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka, čím by sa zvýšila schopnosť malých a stredných podnikov sledovať meniacu sa legislatívu.
- Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený, v minulom roku bola novela jedného z kľúčových ekonomických zákonov v priemere raz za dva týždne.
- Ustanoviť Radu pre regulačnú politiku, nezávislú radu, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dosah na podnikateľské prostredie.
- V oblasti vysielania pracovníkov do zahraničia prax ukázala nasledujúce okruhy problémov a výrazné rozpory medzi zákonníkom práce a zákonom o cestových náhradách. Je preto potrebné exaktne vymedziť, kedy je zamestnanec na služobnej ceste a kedy je vyslaný, a tiež definovať pojmy, ako napr. cestovné náhrady, vyslanie do zahraničia či dohoda o mieste výkonu práce v zahraničí.
V oblasti financovania aplikovaného výskumu vo firmách, resp. v oblasti podpory prepájania akademickej a priemyselnej sféry, navrhujeme:
- Hľadať vhodné nástroje pre financovanie projektov výskumu a vývoja vo firmách, aby boli schopné finančne pokryť svoje projekty aj po ukončení podpory z dostupných grantových programov.
- Dôrazne presadzovať prijatie akčného plánu Stratégie inteligentnej špecializácie SR (RIS3) s úzkym previazaním na finančné krytie zo zdrojov štátneho rozpočtu, programov Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ale aj Operačného programu Výskum a inovácie, programov Horizontu 2020 a ďalších finančných schém.
- Presadzovať úpravu systému riadenia výskumu a inovácií v SR, aby zohľadňoval potreby priemyselného rozvoja a transferu poznatkov a technológií do praxe.
- Aktívne sa zúčastňovať na prípravách a úpravách legislatívy v oblasti výskumu a vývoja už v začiatočných fázach, aby bol jej dosah na odvetvie elektrotechniky pozitívny a motivoval firmy k vyššej intenzite investícií do výskumno-vývojových a inovačných aktivít.
Účastníci konferencie ELKON diskutovali aj o otázke, aká je štruktúra dostupných zamestnancov na trhu práce teraz, aká bude v budúcnosti a kde nájsť zamestnancov vhodných do výroby. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné:
- Zaviesť do efektívnej praxe zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a schváliť projekt podporujúci jeho implementáciu.
- Novelizovať zákon o vysokých školách a umožniť tak prípravu študentov v praxi pre potreby zamestnávateľov alebo podnikania.
- Zmeniť verejnú mienku v prospech záujmu o štúdium technických a prírodovedných odborov, zvýšiť podiel štúdia matematiky a fyziky na školách a zaviesť systém efektívnych kariérnych poradcov na stredných školách.
- Zaviesť systém efektívnej validácie dosiahnutej kvalifikácie a vytvoriť systém, ktorý by umožnil pracovníkom meniť kvalifikáciu v priebehu života – podľa potrieb priemyslu.
- Okamžite vypracovať úplne nový zákon o celoživotnom vzdelávaní na základe poznatkov z ostatných projektov, ako je NSP, NSK, ale aj duálne vzdelávanie.
V otázke Priemyslu 4.0 sme dospeli k týmto záverom:
- Aktívne prispieť k tvorbe akčných plánov Koncepcie inteligentného priemyslu vo všetkých prioritných oblastiach (automobilový priemysel, robotika, smart energy), aby zohľadňovali priority a potreby elektrotechnického priemyslu.
- S ohľadom na zvýšený tlak po kvalifikovanej pracovnej sile, ktorý prináša koncept Priemyslu 4.0, zvýšiť dôraz na odbornú prípravu technicky orientovaných absolventov.
- Rozvinúť aktivity s cieľom štandardizácie a certifikácie bezpečnostných štandardov ako jedného z kľúčových prvkov štartu inteligentného priemyslu v SR.
Po zhrnutí jednotlivých vystúpení nasledovala k týmto témam panelová diskusia s predstaviteľmi štátnej správy z Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva hospodárstva SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Generálnymi partnermi konferencie ELKON 2016 boli spoločnosti Siemens, s. r. o., a OSRAM, a. s. Jediným oficiálnym mediálnym partnerom bol ATP Journal, ktorý pripravil aj krátke video z konferencie dostupné na stránke www.atpjournal.sk.
