Meriame nielen výrobné technológie, ale aj výrobky, sledujeme, respektíve meriame, ich fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré podrobujeme analýzam. Stáva sa, že niekedy takto postavené analýzy nemajú definovanú ani svoju jednotku a opierame sa o nadobudnuté best practices. Máme spôsoby, ako hodnotiť zariadenia alebo aj výrobky komplexnými ukazovateľmi, ako napr. OEE alebo KPI. Tieto hodnotenia sa tykajú z väčšej miery technických systémov.
Prax nám v dnešnej dobe ukazuje, že sa potrebujeme sústreďovať aj na organizačné systémy. V praxi máme nasadené rôzne spôsoby merania a sledovania výkonnosti organizačných útvarov, ktoré sa znova zvyknú opierať o rôzne spôsoby merania. Zväčša už nejde o jednoduché fyzikálne deje, ale kde-tu do týchto hodnotení vstupujú aj údaje z meraní z technológií alebo výrobkov. Ako sa situácia mení a vyvíja, prichádzajú nové metódy, ktoré potrebujú svoje merania, aby boli účinné.
Spomínaná situácia kladie na nás, automatizérov nároky, aby nami spravované systémy boli „najlepšie vždy“ dostupné. Inými slovami, aby sme naše služby vedeli realizovať tak, aby čo najmenej ovplyvňovali výstupný produkt technológie alebo organizácie. Týmto sa snažím nasmerovať pozornosť na nás samých. Ako meriame kvalitu našej práce? Ako vieme odhaliť slabé miesta v organizácii a vo výkone našej činnosti a následne ich efektívne zlepšiť?
Takže ak je naším cieľom zlepšovať sa v službách, ktoré poskytujeme, musíme si nájsť svoje vlastné meradlá našich výkonov. Čím budú tieto meradlá jednoduchšie, tým jednoduchšie sa nám budú hľadať a identifikovať možnosti zlepšenie. Na takto identifikovaný priestor na zlepšenie by sme mali následne navrhnúť a uviesť do prevádzky organizačné alebo technické opatrenia. A po ich uvedení sa opätovne vrátiť k meraniu a vyhodnocovaniu, aby sa nám cyklus uzavrel a stal sa naším každodenným spôsobom zlepšovania s aktívnym využívaním merania.
