Prvý, princíp nevyhnutnej variety hovorí, veľmi jednoducho povedané, že len zložitosť môže zvládnuť zložitosť. Tento princíp sa nazýva aj princíp adekvátnosti systému a regulátora. Uvedený zákon sa dá sformulovať aj matematicky a dá sa dokázať. Metodologicky z neho vyplýva dôležitý dôsledok: zložité systémy nemožno riadiť jednoducho. Z tohto princípu tiež vyplýva, že ideálny regulátor (vzhľadom na poruchy) je takzvaný kompenzačný, v otvorenom obvode.
To však vyžaduje izomorfný (presný) model systému. Reálne však máme len homomorfný (jednoduchší) model, a preto musíme použiť spätnú väzbu. Riadenie zložitých systémov je vždy kombinované. Má zložku cieľovú, programovú (vyjadrením je plán), kompenzačnú (vyžadujúcu si izomorfný model) a zložku so spätnou väzbou. Druhý, princíp vonkajšieho doplnenia, odvodil Beer z Goedelových teorém. V systéme riadenia a rozhodovania môžu vzniknúť stavy, ktoré sú na danej úrovni „nerozhodnuteľné“ (napríklad štrukturálne zmeny dynamického systému vyžadujú okrem spätnej väzby od výstupu doplnkovú spätnú väzbu od odchýlky výstupov etalónového modelu a výstupu reálnej sústavy).
Túto druhú väzbu môžeme chápať ako nadradenú a ako „vonkajšie doplnenie“ do regulátora, a teda ako vyššiu úroveň riadenia. Tento princíp je základom hierarchických systémov. O akú zložitosť ide v ekonomických systémoch? Je to zložitosť ohromujúca, no konečná. Lietadlo má asi 100-tisíc súčiastok, kód informačného a radiaceho systému takéhoto stroja má asi 20 miliónov riadkov textu. Mozog má desiatky miliárd neurónov a oveľa väčší počet prepojení. Len zložitosť môže zvládnuť zložitosť ekonomiky. Inak sa svet bude zmietať v neustálych evolučných krízach a bude len reagovať na situáciu. Riadenie so spätnou väzbou je vynikajúce pre technické systémy, kde sú časové konštanty systému relatívne krátke. Pri riadení spoločensko-ekonomických systémov ide o mesiace a roky.
V tomto prípade je riadenie len so spätnou väzbou neúčinné, pretože nemožno riadiť systém v reálnom čase. To je hlavný dôvod, prečo musíme v ekonómii vytvoriť zložité modely ekonomickej reality, napríklad na úrovni ľudského genómu v biológii. Teda nie zábavky s dilemou banditov, ale skutočný model ekonomiky s miliónmi premenných. Vytvorenie zložitých modelov a ich použitie na riadenie ekonomiky je krok k premene ekonómie na exaktnú vedu. A to bude prínos kybernetiky.
